Počas víkendu 10.–12. októbra sme prežili nádhernú skúsenosť — celý náš seminár sa zúčastnil spoločného stretnutia bohoslovcov a ich predstavených na Velehrade v Českej republike. Bola to príležitosť stretnúť bratov študujúcich v seminároch v Česku i na Slovensku, zdieľať sa a prehĺbiť naše spoločenstvo.

Púť sa začala v piatok večer svätou omšou v Kunoviciach (asi 15 minút cesty od Velehradu) vo farnosti sv. Petra a Pavla. Po krásnej liturgii nás pohostinne prijali rodiny z farnosti. V týchto chvíľach sme sa navzájom zdieľali o skúsenosti viery a božieho povolania, čo bolo veľmi obohacujúce pre nás i pre našich hostiteľov.

Hlavný deň púte bol v sobotu. Všetci prítomní seminaristi — bolo nás približne 200 — sme sa zúčastnili svätej omše, vypočuli si prednášku o synodalite Cirkvi a zapojili sa do rozhovorov v menších skupinách o aktuálnej situácii na úrovni farností. Deň sme slávnostne ukončili zaspievaním Akatistu, modlitby východnej Cirkvi k Presvätej Bohorodičke. Po všetkých aktivitách sme sa vrátili do Kunovíc, kde nás farníci opäť srdečne prijali.

V nedeľu sme znova slávili svätú omšu, ktorej predsedal a mal homíliu náš duchovný otec Lovro. Počas omše sme mali možnosť predstaviť náš seminár. Po liturgii a nedeľnom obede sme sa ešte stretli na káve; spolu s rodinami a s farárom farnosti, otcom Ladislavom Kuncom, sme strávili čas rozhovormi, smiechom a spevom.

Celá skúsenosť bola výnimočná — zakúsili sme život farníkov, zažili krásne a slávnostné liturgické obrady a mohli sme svedčiť o svojej viere. Bol to čas naplnený duchovne i ľudsky.

Počas víkendu 10.–12. októbra sme prežili nádhernú skúsenosť — celý náš seminár sa zúčastnil spoločného stretnutia bohoslovcov a ich predstavených na Velehrade

Stretnutie seminaristov na Velehrade

Dňa 5. septembra sme sa vydali na cestu do talianskeho mesta Regalbuto, aby sme tam mohli sláviť Francescovu primičnú svätú omšu v jeho rodnej vlasti.
Naša púť začala v Nitre a prvou zastávkou bola Pescara – mesto, odkiaľ pochádza náš bývalý seminarista Stefano. Pre mnohých z nás bol ako brat, a preto sme sa veľmi tešili na opätovné stretnutie. Privítal nás spolu so svojou manželkou a dcérkou. Ich život a svedectvo nám ukázali, že Boh naozaj oslobodzuje a dáva omnoho viac, ako si vieme predstaviť.

Po srdečnej návšteve u Stefanovej rodiny sme pokračovali smerom na juh, až do Regalbuta. Keď sme dorazili na Sicíliu, prekvapilo ma prostredie – pripomínalo staré westernové filmy so suchými kríkmi, púštnou krajinou a kaktusmi. Namiesto duelov sme však spoznávali prostredie, kultúru a Francescových blízkych.

Zaujímavé bolo, že sa ľudia, so svojimi ťažkými životmi nezatvrdili ale naučili sa darovať sa a radovať.  Možno aj preto bola Francescova primičná svätá omša naplnená nesmiernou radosťou, ktorú sme spolu s nimi mohli prežívať.

Dňa 5. septembra sme sa vydali na cestu do talianskeho mesta Regalbuto, aby sme tam mohli sláviť Francescovu primičnú svätú omšu v jeho rodnej vlasti.

Francescová primičná svätá omša na Sicílii

V sobotu 7. októbra 2025 sme navštívili farnosť Vysoká nad Kysucou. Pri tejto príležitosti sme sa zúčastnili hodových slávností a slávili sme svätú omšu spolu s miestnymi veriacimi.

Svätú omšu predsedal náš nový špirituál Lovro, ktorý prvýkrát predsedal liturgii v rámci našich výjazdov. Spolu s ním koncelebroval aj miestny pán farár Mgr. František Mikuláš, ktorý nás prijal s veľkou otvorenosťou a pohostinnosťou. V kázni nás povzbudil rektor Ján k vytrvalosti vo viere a k ochote niesť evanjelium tam, kam nás Pán pošle.

Súčasťou liturgie boli aj naše svedectvá a služba pri oltári. Mikolaj sa podelil so svojou skúsenosťou povolania a viacerí z nás sa zapojili do liturgie ako miništranti a prednášali úvody k čítaniam. Pre nás všetkých to bola príležitosť opäť svedčiť o Božom pôsobení v našich životoch a byť blízko tým, ku ktorým sme poslaní.

Hudobne svätú omšu sprevádzala Ľudová hudba bratov Minárikovcov spolu s miestnou mládežou z Vysokej nad Kysucou a Turzovky. Ich spev a hudba prispeli k slávnostnej a radostnej atmosfére.

, ktorá sa nachádza v areáli farskej budovy. Táto záhrada je výnimočným miestom ticha, modlitby a zamyslenia, kde rastliny a stromy nesú symboliku Svätého písma. Vidieť, ako možno Božie slovo stvárniť aj v podobe živej prírody, nás všetkých veľmi oslovilo.

Farnosť Vysoká nad Kysucou nás prijala s otvoreným srdcom. Oslovila nás najmä horlivosť a spôsob ohlasovania miestneho farára Františka, ktorý je pre nás príkladom, ako slúžiť s nadšením a láskou. Sme vďační za túto skúsenosť blízkosti Cirkvi a živého spoločenstva veriacich.

V seminári sa pripravujeme na kňazskú službu pre Krista a jeho Cirkev. Práve takéto stretnutia sú pre nás dôležitou súčasťou formácie – keď môžeme vidieť vieru v konkrétnych ľuďoch, byť s nimi a deliť sa o radosť z evanjelia. Ďakujeme farnosti Vysoká nad Kysucou za prijatie a spoločne prežitý deň.

V sobotu 7. októbra 2025 sme navštívili farnosť Vysoká nad Kysucou. Pri tejto príležitosti sme sa zúčastnili hodových slávností a slávili sme...

Navštívili sme farnosť Vysoká nad Kysucou

Na začiatku septembra sme sa zúčastnili krásnej konvivencie v Porto San Giorgio v Taliansku pre seminaristov a kandidátov, ktorí chcú vstúpiť do seminára. Mohli sme znovu zakúsiť to, o čom písal svätý Pavol Korinťanom: „Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista: pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo“ (1Kor 1,22-23).

Boli sme svedkami ohlasovania Krista cez Kika, Ascensión a otca Mária. Aj vo svojej starobe, neoddeliteľne spojenej s utrpeniami a slabosťami, zostávajú verní, horliví a neprestajne hlásajú Kristovu lásku. Zhromaždenie takmer 1000 osôb z celého sveta, vrátane 211 chlapcov pripravených vstúpiť do seminára, potvrdzuje, že Pán neprestáva povolávať a trpezlivo hľadá tých, ktorí by mohli odpovedať na jeho volanie. Do nášho seminára bol vylosovaný jeden chlapec – Ján, ktorý pochádza z Poľska.

V prvý deň predsedal ranným chválam kardinál Zuppi, predseda Talianskej biskupskej konferencie. V ten deň sme mali aj liturgiu zmierenia s individuálnou spoveďou a skrutáciu Božieho slova. Počúvali sme svedectvá itinerantov, ktorí celý svoj život odovzdali evanjelizácii na všetkých kontinentoch sveta. Bol aj čas, keď sme si medzi seminaristami mohli vymeniť skúsenosti, rozprávať o svojich ťažkostiach a krízach. Predovšetkým si každý z nás mohol pripomenúť svoje začiatky, strach spojený s neznámym, kde bude vylosovaný do seminára, ale aj zázraky, ktoré Boh konal počas rokov našej formácie – zázraky, ktoré je niekedy ťažké vnímať v každodennom živote.

Sme vďační Bohu, že sme takto mohli začať nový školský rok.

Na začiatku septembra sme sa zúčastnili krásnej konvivencie v Porto San Giorgio v Taliansku pre seminaristov a kandidátov, ktorí chcú vstúpiť do seminára.

Konvivencia v Porto San Giorgio s Kikom

Začína nový školský rok a tak je čas pozrieť sa ako sme prežili leto. Ako býva zvykom v našom seminári cez letné prázdniny sme mesiac doma a mesiac na praxi. Tento rok boli Jaume a Raul v júli vo farnosti Žilina – Solinky, kde ich prijal pán farár Daniel Balej; Mikolaj a Dávid boli na praxi v auguste vo farnosti Vrútky, kde pomáhali Francescovi na začiatku jeho diakonskej služby a ja, Laco, som bol na praxi vo farnosti Žilina – Hájik, kde som mohol prežiť august spolu s Petrom Bothom. Sme vďační pánom farárom a ich spolupracovníkom, že nás prijali na tento čas do farností a umožnili nám tak nahliadnuť do života kňaza vo farnosti.

Tento rok je tiež výnimočný tým, že je to jubilejný rok a preto sme sa aj my vydali na púť do Ríma spolu s mladými z Neokatechumenátnej cesty. Počas cesty sme sa zastavili v Assisi, kde sme navštívili hroby 3 svätcov: sv. Františka, sv. Kláry a sv. Carla Acutisa. Tiež nás prijali bratia zo spoločenstiev v Perugii, kde sme slávili aj eucharistiu. Vrcholom tejto púte bola vigília a eucharistia mladých z celého sveta s pápežom Levom, na ktorej nás pozval otvoriť sa stretnutiu s Kristom, ktorý jediný dokáže uhasiť náš smäd po pravde, láske a nekonečne. Svätý Otec povzbudzuje: „vašou nádejou je Ježiš – kráčajte s ním a rozžiarte svet evanjeliom.“ Posledný deň púte sme prežili na stretnutí povolaní s Kikom a tímom katechistov, kde asi 5000 mladých chlapcov a podobný počet dievčat odpovedalo na „volanie“ pre kňazstvo alebo zasvätený život.

Po lete vítame v seminári Lovra Volfa, ktorý prichádza ako špirituál namiesto Mareka Zawojskeho, ktorého uvoľnil náš otec biskup Tomáš ako prvého kňaza z nášho seminára pre misiu – konkrétne do Českej Republiky, farnosť Valašské Meziříčí. Ďakujeme Marekovi Zawojskému za jeho službu v seminári a prajeme horlivosť a silu Ducha Svätého na novom mieste. Na miesto kaplána vo Vrútkach nastúpil po Lovrovi náš novokňaz Francesco Amato.

Začína nový školský rok a tak je čas pozrieť sa ako sme prežili leto. Tento rok boli Jaume a Raul v júli vo farnosti Žilina – Solinky; Mikolaj...

Leto, jubileum a zmeny

V sobotu tridsiateho augusta 2025 sme vo farskom kostole sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach mohli zažiť chvíľu, ktorá sa zapíše do dejín farnosti i do sŕdc všetkých prítomných. Boh si povolal k oltáru Francesca Amata a vkladaním rúk biskupa sa stal kňazom. Bola to chvíľa, keď prítomní mohli na vlastné oči vidieť, ako Pán aj dnes uskutočňuje zázraky v ľudských dejinách.

Na túto veľkú udalosť pricestovala z ďalekého Talianska Francescova rodina i bratia so spoločenstva zo Sicílie a Milána. S láskou a hrdosťou ho sprevádzali v okamihu, keď odovzdával celý svoj život Kristovi.

Počas slávnosti otec biskup Tomáš pripomínal veľkosť Božieho daru kňazstva. Je to povolanie, ktoré sa nedá pochopiť iba ľudským rozumom, lebo je odpoveďou na nekonečnú lásku Boha, ktorý volá človeka k službe. Kňaz sa stáva nástrojom Krista, prináša svetlo Evanjelia, sviatosti a požehnanie tam, kde by inak panovala tma. Francesco svojim „áno“ otvoril dvere novému pôsobeniu Božej milosti.

Biskup po svätení udelil Francescovi jeho prvú kaplánsku službu. Od prvého septembra je kaplánom vo farnosti sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach. Lovro Volf, ktorý tam posledný rok pôsobil ako kaplán, sa stal novým špirituálom nášho seminára.

Už v ten istý večer, v sobotu, Francesco slávil svoju prvú eucharistiu, ktorú celebroval v talianskom jazyku. Bol to dar pre jeho rodinu a bratov zo spoločenstva, ktorí pripomenuli na tejto eucharistii, ako Boh viedol Francescov život. Aj Francesco sa v homílii obzrel na svoje dejiny a na zázraky, ktoré Boh učinil v jeho živote.

V nedeľu, tridsiateho prvého augusta, sme slávili Francescovu primičnú omšu vo farnosti Vrútky. Kostol bol plný radosti, spevu a modlitby, keď Francesco po prvý raz slávil eucharistiu ako novokňaz spolu so svojimi farníkmi. Na konci primícií nasledovalo spoločné stretnutie pri obede – čas bratstva, zdieľania a oslavy.

Tieto dva dni boli nielen veľkým sviatkom pre Francesca a jeho rodinu, ale aj pre celý seminár. Pán opäť ukázal, že jeho láska nepozná hranice a že povolania k službe sa rodia tam, kde sú srdcia otvorené. Francesco je pre nás znamením, že Cirkev je živá, univerzálna a stále povolaná byť svetlom pre svet.

Sme vďační Bohu za dar tohto novokňaza a prosíme, aby jeho služba priniesla ovocie pokoja, radosti a Božieho požehnania. A my veríme, že Francesco, nový kňaz Kristovej Cirkvi, bude svojim životom neustále svedčiť o tom, že Boh je verný vo svojich prisľúbeniach.

V sobotu tridsiateho augusta 2025 si Boh povolal k oltáru Francesca Amata a vkladaním rúk biskupa sa stal kňazom.

Vysviacka a primície Francesca Amata

V piatok trinásteho júna 2025 sme sa stali svedkami veľkej radosti a daru pre našu diecézu. V Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch v Žiline udelil náš biskup, otec Tomáš Galis, sviatosť posvätného stavu diakonátu piatim bohoslovcom.

. Z Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre boli vysvätení 

Andrej Decký, Patrik Halaj a Andrej Taška

Otec biskup vo svojej homílii zdôraznil, že diakoni sú povolaní slúžiť v láske Krista, ktorý „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a dal svoj život za mnohých“. Povzbudil nových diakonov, aby boli vždy svedkami radostnou službou pri oltári, pri ohlasovaní Božieho slova i medzi veriacimi.

Žiline  vo farnosti Dobrého pastiera na Solinkách

Vrútkach vo farnosti sv. Jána Krstiteľa

Po vysviacke nasledovalo slávnostné stretnutie s rodinami, priateľmi, bratmi zo spoločenstva a dobrodincami, ktorým sme hlboko vďační a na ktorých podporu sa s dôverou spoliehame. Atmosféra bola naplnená radosťou a vďačnosťou z nových robotníkov na Pánovej žatve.

Sme vďační za dar ich povolania a prosíme Pána, aby im udelil vytrvalosť, radosť a otvorené srdce pre službu Cirkvi.

V Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch v Žiline udelil náš biskup, otec Tomáš Galis, sviatosť posvätného stavu diakonátu piatim bohoslovcom.

Francesco Amato a Alejandro Discua Dubon prijali sviatosť posvätného stavu diakonátu

žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis

 počas slávnostnej svätej omše, ktorá sa uskutoční 

farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch v Žiline

Pozývame všetkých, ktorí chcú túto radostnú udalosť prežiť spolu s nami, aby sa pripojili k sláveniu a modlitbám za našich bratov. Prosme Pána, aby ich sprevádzal a posilňoval v ich službe Cirkvi.

S veľkou radosťou oznamujeme, že Alejandro Discua Dubon a Francesco Amato prijmú diakonskú vysviacku.

Alejandro a Francesco z nášho seminára budú vysvätení za diakonov

Tento máj sme mali príležitosť stráviť niekoľko víkendov v Žiline, čo nás veľmi potešilo. Na jednej strane sme mohli navštíviť naše spoločenstvá tam, a na druhej strane sme mali možnosť prežiť čas spolu mimo akademického prostredia.

Tak ako izraelský národ musel vystúpiť na horu, aby počul Boha – či už na Sinaji alebo na vrchu Blahoslavenstiev –, aj my sme mali príležitosť vystúpiť na dve hory: prvý víkend na Lietavský hrad a druhý na Turzovku.

Výstup na Lietavský hrad bol ideálnou príležitosťou nadviazať kontakt s prírodou a vnímať Boha odzrkadleného v stvorení. Keď sme boli hore na hrade a hľadeli na celú oblasť Žiliny, mohli sme zvolať: „Všetky diela Pánove, chváľte Pána!“ Príjemným prekvapením bolo aj zistenie, že existujú iniciatívy na obnovu hradu, čo je znakom toho, aké dôležité je zachovávať vlastné tradície a históriu.

Druhý vrch sme vystúpili pri príležitosti 8. mája, keď sme spolu s biskupom putovali do Turzovky. Bolo to veľmi obohacujúce stretnutie, pretože spolu s ním vystúpili viaceré spoločenstvá a charizmy Cirkvi, takže sme mohli kontemplovať jednotu Cirkvi v jej rozmanitosti. Na konci Eucharistie, venovanej Márii, Matke Cirkvi, sme mali príležitosť predstaviť každú charizmu a komunitu v rôznych zónach okolo baziliky. Spolu s ostatnými bratmi z Neokatechumenátnej cesty sme mohli spievať a s veľkou radosťou ohlasovať Kerygmu vzkrieseného Krista. Ako čerešnička na torte prišla v ten istý deň správa o voľbe nového pápeža Leva XIV.

Ďakujeme Bohu za toľké dary, ktorými nás požehnal, a prosíme, aby sme mu zostali verní – jeho láske k nám, Cirkvi a povolaniu, ktoré sme dostali.

Tento máj sme mali príležitosť stráviť niekoľko víkendov v Žiline, čo nás veľmi potešilo. Na jednej strane sme mohli navštíviť naše spoločenstvá...

Májové víkendy v Žiline: spoločné výstupy, spoločenstvo a radostné správy

Štvrtá veľkonočná nedeľa završuje týždeň modlitby za duchovné povolania. Je tiež známa ako „nedeľa Dobrého Pastiera“. V evanjeliu „Ježiš sa nám zjavuje ako pravý pastier, ktorý miluje a pozná svoje ovce a za nich položí svoj život“ (pápež Lev XIV.).

Pri tejto príležitosti sa každoročne stretávame všetci seminaristi Žilinskej diecézy, aby sme túto nedeľu venovanú duchovným povolaniam prežili spolu v niektorej z farností našej diecézy.

Tento rok sme boli vo farnosti Čadca - mesto. Miništrovali sme na ranných omšiach vo farskom kostole Sv. Bartolomeja a vo filiálke Horelica. Pripravili sme krátke úvody ku čítaniam a podelili sme sa s farníkmi o naše skúsenosti povolania. Následne sme sa všetci seminaristi zúčastnili na farskej omši o 10:30, kde Alejandro vydal svedectvo o svojom povolaní.

Obed sme prežili v rodinách farnosti. Bola to obohacujúca skúsenosť, ktorá nám veľmi pomohla, pretože sme mohli trošku vidieť ako žijú ľudia, ktorým budeme slúžiť ako kňazi.

Popoludnie sme prežili spolu s ostatnými rodinami, farníkmi a bohoslovcami v areáli farského kostola, kde sme tiež krátko vystupovali na prichystanom pódiu spievajúc slovenské ľudové piesne a pesničky z našich krajín. O 16:30 otec biskup Tomáš Galis predsedal modlitbe vešpier. Tento deň sa skončil spoločnou večerou všetkých seminaristov s otcom biskupom a kňazmi, ktorí pôsobia vo farnosti Čadca - mesto.

Sme veľmi vďační za to, čo sme prežili v tento deň. Mohli sme posilniť vzťahy medzi nami a vidieť Božiu lásku skrze ľudí, a tak sa lepšie pripraviť na naše povolanie, totiž službu božiemu ľudu.

Štvrtá veľkonočná nedeľa završuje týždeň modlitby za duchovné povolania. Pri tejto príležitosti sa každoročne ...

Naše dejiny