 svätej omši Michała Wojutyńskeho, kňaza pochádzajúceho zo seminára 

. Michał strávil vo Viedni tri roky itinerancie vo farnosti, kde je farár Alexander Fuchs, ktorý práve pri tejto príležitosti primičnej omše, oslávil 

. Alexander bol formovaný vo Varšave spolu našim rektorom Jánom Hlávkam. 

V tej iste farnosti strávil čas itinerancie aj 

, jeden z troch presbyterov, ktorí boli formovaní v našom seminári.

V stredu 15. júna sme cestovali do Viedne, kde sme sa zúčastnili na primičnej svätej omši

Primičná omša a 25. výročie kňazstva v Rakúsku

V stredu 18. mája, dvaja naši seminaristi, Raul z Chorvátska a Robert z Poľska prijali „admissio ad ordines“ a bolo im udelené aj ministérium lektorátu. Biskup Tomáš Galis predsedal svätej omši, ktorá sa slávila vo farnosti Dobrého Pastiera v Žiline.

Prítomnosť neokatechumenátnych spoločenstiev zo Žiliny a Bratislavy, viacerých kňazov, Raulových a Robertových príbuzných, členov spoločenstiev z ich domovských krajín a bohoslovcov Žilinského a Bratislavského seminára, vyjadrila mnohotvárnosť Cirkvi. Aby sa zúčastnilo čím viac ľudí, omša bola vysielaná cez Youtube kanál farnosti.

Prostredníctvom admissio, sa začína bližšia príprava na sviatosť posvätného stavu a cez ministérium lektorátu ich ustanovila k službe Božieho Slova.

V homílii biskup hovoril o nevyhnutnosti pre kresťanov ísť proti prúdu tohto sveta. Čierne oblečenie a biely kolár, ktoré odteraz Raul a Robert nosia ako viditeľné znaky Božieho vyvolenia, môžu sa stať pre nich dôvodom vysmievania. A preto skrze tieto znaky, sú stále volaní ukazovať ich životmi, že sa oplatí zrieknuť svojej vlastnej vôle a kráčať za Ježišom Kristom.

V stredu 18. mája, dvaja naši seminaristi, Raul z Chorvátska a Robert z Poľska prijali „admissio ad ordines“ a bolo im udelené aj ministérium lektorátu.

Admissio ad ordines - Robert a Raul

Nedeľa Dobrého pastiera je v celej Cirkvi spojená s duchovnými povolaniami. Piateho mája sme navštívili dedinu Skalité na trojmedzí Slovenska, Česka a Poľska. Táto živá Kysucká farnosť nás prichýlila na jeden deň a umožnila nám prežiť krásnu nedeľu spolu so Žilinskými seminaristami, ktorí študujú v Nitre.

Najväčšiu radosť sme mali zo toho, že sme aj my v paschálnom čase mohli vyjsť zo seminára a ohlasovať dobrú zvesť. Robert a Raul hovorili svoje skúsenosti na omši, ktorej predsedal Marek. Tešilo nás počuť aj úprimné skúsenosti Matúša a Adama, ktorí čoskoro prijmú diakonské svätenie.

Po eucharistických hostinách sme v hodovaní pokračovali pri rodinnom stole. Totiž, po dvojiciach sme boli pridelení k rodinám z farnosti, kde sme sa navzájom obohatili vymieňajúc skúsenosti života v duchovnom a manželskom povolaní.

Deň sme korunovali slávnostnými vešperami s naším biskupom Tomášom, a po spoločnej večeri sme sa vydali späť domov.

Piateho mája sme navštívili dedinu Skalité na trojmedzí Slovenska, Česka a Poľska. 

Nedeľa Dobrého pastiera - Skalité

Hovorí sa, že nie spokojnosť robí človeka vďačným, ale že je spokojný v miere svojej vďačnosti. Nedávno sme mohli zažiť prechod človeka, jedného ktorý "spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha."

Pietro Basenghi prvý rok svojej presbyterskej formácie strávil pred siedmimi rokmi v našom seminári. Kvôli ťažkostiam so zvládnutím neľahkej, hoci ľubozvučnej slovenskej reči, Pietro pokračoval svoju formáciu v seminári v Macerate v Taliansku.

Teraz ako novokňaz, prišiel vyjadriť zvrchovaným spôsobom vďaku Bohu, sláviac na Slovensku svoje primičné eucharistie - hostiny vďakyvzdávania Bohu. V seminári s nami, s Bratislavskými spoločenstvami v Prievoze a v Žiline na Hájiku.

Je potrebne vidieť kresťana, aby sme aj my mohli byť kresťanmi. Dni prežité s Pietrom nám to umožnili. Za to sme vďační Bohu a máme z toho radosť.

Pietro Basenghi prvý rok svojej presbyterskej formácie strávil pred siedmimi rokmi v našom seminári.

Pietro Basenghi - primície

Pred pandémiou, sa náš seminár po Pasche zúčastňoval púte spolu s ďalšími seminármi, aby takto prežil s radosťou čas oktávy, ktorú nám dáva Cirkev. Tento rok to nebolo možné. Ale inšpirovaní životom blahoslaveného Franza Jägerstättera sme cez víkend 22.-24.4, cestovali do Bavorska. Už od prvého dňa sme videli ako nás Boh predchádza. V hoteli, kde sme boli ubytovaní, sme sa stretli s kuchárom Giacomom, ktorý je z Talianska, on nám porozprával jeho dejiny pri dobrej pizzi.

V sobotu ráno, prvým miestom našej cesty bol Marktl am Inn, mesto kde sa narodil pápež Bededikt XVI. Tu sme navštívili dom tohoto jednoduchého a pokorného pracovníka v Božej vinici, našli sme kostol, kde bol pokrstený a spoznali sme lepšie jeho dejiny, jeho skúsenosť počas Druhej svetovej vojny, jeho dôležitú úlohu počas Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý bol podstatný pre vznik neokatechumenátnej cesty.

Po krátkej prechádzke po meste, sme sa presunuli do Altöttingu. Tu sa nachádza krásna socha Panny Márie z trinásteho storočia, v gotickom štýle, ktorá je kvôli jej farbe nazývaná Čierna Panna Mária. Jej sme mohli zveriť starosti, vyprosovať si milosť a vzdávať vďaky Panne Márii za dar spoločenstva a jej “áno” archanjelovi Gabrielovi.

Poobede sme sa vydali do cieľa našej púte - St. Radegund v Rakúsku, miesta kde sa narodil blahoslavený Franz Jägerstätter a kde sa nachádza jeho hrob. Pre nás to bola fantastická skúsenosť. Ako prvé sme navštívili jeho hrob, pekný a jednoduchý ako on. Potom sme prišli do jeho domu. Tam nám čakala jeho dcéra. Ona mala len dva roky keď otec zomrel. Videli sme aka bola šťastná keď rozprávala o otcovi, ako sa nebál smrti, ako sa necítil sám lebo vedel, že Boh bol s ním. Často myslíme, že svätosť je niečo vzdialené, ale jeho dejiny, nám pripomenuli, že sa každý z nás môže stať svätcom.

Na konci dňa sme docestovali do Salzburgu. Tam nám čakali rodiny v Misii ad gentes. Pozreli sme si  mesto a stretli sa s Mauriziom, zodpovedným za misiu. V miestnosti diecézneho seminára sme slávili eucharistiu s rodinami na misii.

Celá eucharistia nám pripomenula koľko milosrdenstva mal Boh s nami, ako každý deň zabúdame, čo robil v našom živote a ako sa každý krát, ako svätý Tomáš potrebujeme dotýkať Ježišových rán, vidieť nejaké znamenie alebo zázraky. Po eucharistii sme večerali s Mauriziom a jeho rodinou, a pri výbornom jedle, sme mali možnosť rozprávať naše skúsenosti a aj počúvať tie ich.

Ale naša púť sa nekončila v Salzburgu. V nedeľu po ceste naspäť, sme sa zastavili v Göttweigu, tu sme obedovali a navštívili benediktínsky kláštor. Boh ľudí inšpiroval postaviť túto nádhernú stavbu. My často rozmýšľame o zlých veciach a zabúdame aké krásne sú Božie diela.

 Inšpirovaní životom blahoslaveného Franza Jägerstättera sme cez víkend 22.-24.4, cestovali do Bavorska.

Púť k Franzovi Jägerstätterovi

Naša púť Rumunskom neskončila. V stredu večer nás vrúcne prijal maďarský seminár R

, ktorý nás prichýlil na dve noci. Je to pre nás vždy veľkou pomocou vidieť iné semináre a ich život. Každodennosť života v seminári môže niekedy zahmlievať očiam to, čo všetko Pán už vykonal a stále koná. Navštíviť seminár na odlišnom mieste, s inou rečou, v inej skutočnosti, avšak s veľmi podobnými ťažkosťami a zápasmi, nám pomohlo si pripomenúť, že takéto dielo môže riadiť a viesť len Duch. Aj preto sme pri spoločnom 

 mohli zdieľať naše skúsenosti, ako nám Boh pomáha v našom povolaní. 

 sa nám venoval celý ďalší deň, keď nás sprevádzal malebným centrom Jágra. Z bohatej histórie tohto mesta nemožno opomenúť hrad, ktorý odolával veľmi dlhý čas Turkom a jágerské biskupstvo, ktoré vzniklo v roku 1009. Jágerská diecéza mala v Uhorsku silné postavenie a zázemie, spadala pod ňu aj časť východného Slovenska, Košické a Rožňavské biskupstvo sa oddelili od Jágerskej cirkevnej provincie až v roku 1977.

Jágru, pre svoje vhodné podmienky na pestovanie viniča, dodáva výnimočnosť aj dobré víno, o čom sme sa sami mohli presvedčiť.

A aby toho nebolo málo, prvý večer sme zavítali aj do 

 v tomto meste, a mali tak opäť milosť sláviť liturgiu s rodinami, ktoré zanechali svoje domovy a dali sa úplne k dispozícií pre evanjelizáciu.

V piatok, po rannej modlitbe a raňajkách sme sa dali na cestu naspäť do seminára. Po ceste sme však mali 

. Tak teda sme sa zastavili v Budapešti. Najprv sme si spravili krátku prehliadku mesta. Na západnej strane Dunaja je Budínska hradná štvrť, v ktorej sa nachádza Budínsky hrad, krásny neogotický kostol Mateja a socha sv. Štefana Uhorského. Odtiaľ bol krásny výhľad na západnú časť mesta – Pešť, z ktorej vynikala budova maďarského parlamentu, ktorú sme si neskôr pozreli aj z blízka. Po obede sme v jednej neďalekej reštaurácii okoštovali maďarskú kuchyňu. Potom sme si šli pozrieť aj veľkolepú 

, tá je významná nie len svojou umeleckou a historickou hodnotou, ale aj relikviou pravice svojho patróna, a je samozrejme skvelým miestom pre modlitbu. Mohli sme sa tam poďakovať Bohu za túto púť a za všetky milosti, ktorými nás na nej obdaril. Následne sme nastúpili do auta a pokračovali sme na ceste naspäť domov. Večer sme šťastne dorazili do Bratislavy.

Boh, ktorý je usporiadateľ časov a každému deju dáva správnu dobu, nám štedro doprial bohatý a pestrý týždeň. Vynorili sme hlavu nad hladinu každodennosti a pozreli sa na šíry obzor sveta, v ktorom nás Pán 

 i početné radosti, Boh nás stále prekvapoval tvorivosťou svojej prozreteľnosti, ktorou sme sa nechali viesť. Zažili sme taktiež svoje slabosti, tie nás všade sprevádzajú ale práve v nich sme zakúsili aj Božie lásku, ktorá jediná dokáže hriešneho človeka urobiť tvorom schopným darovať svoj život pre Evanjelizáciu.

Vďačíme Bohu osve za každého brata a sestru, ktorých sme stretli na tejto púti.

Naša púť Rumunskom neskončila. V stredu večer nás vrúcne prijal maďarský seminár Redemptoris Mater v Jágri, ktorý nás prichýlil na dve noci.

Seminárna púť 2022 – Tretia časť – Maďarsko

V pondelok 7. februára sme pricestovali do Baia Mare, mesta v Rumunsku, kde žijú 

, taliansky manželský pár. Majú deväť detí. Antonio je bratranec nášho seminaristu Stefana. Počas večere sme sa podelili o svoje skúsenosti.

Nasledujúci deň sme navštívili gréckokatolícky ženský 

 „Svätej Márie“, sestry baziliánky nás prijemne prekvapili, lebo nám z ničoho nič nachystali obed (tzv. „Surpriză mare). Poobede sme sa prešli mestom a večer sme slávili vešpery s rodinami v Missio ad Gentes v Baia Mare. Bolo pre nás darom počuť skúsenosti niektorých z nich.

 je momentálne päť rodín z rôznych krajín, medzi nimi aj rodina Antonia a Claudie, dve sestry z Portugalska a presbyter z Talianska. Je to malé spoločenstvo kresťanov, ktorí mali ochotu odovzdať svoje životy Kristovi, aby ich poslal kdekoľvek to je potrebné obnoviť alebo ustanoviť Cirkev.

Svedectvo týchto bratov nás veľmi povzbudilo a pripomenulo nám, že ochota ohlasovať evanjelium čerpá silu z vďačnosti Bohu, ktorého títo bratia a sestry videli zmŕtvychvstalého v ich životoch a neustále ich povoláva napriek ich slabosti.

V stredu 9. februára ráno sme sa dostali do mesta Satu Mare, kde sa nachádza jediný seminár 

. Srdečne nás privítal rektor seminára Andrea - pôsobí tu už ôsmy rok, a ktorý nás skôr než sme navštívili seminár sprevádzal po meste. Po krátkej návšteve mesta a katedrály sme sa vrátili do seminára, kde sme mohli vidieť ovocie evanjelizácie tohto národa. 

 tu existuje od pádu komunistickej vlády, ktorá bola veľmi silná aj v Rumunsku. Následne sme mali príležitosť sa podeliť s našimi skúsenosťami, tým čo v našich životoch učinil Boh. Don Andrea nás potom pozval na obed do reštaurácie, kde sme mali možnosť hovoriť s ostatnými seminaristami zo Satu Mare. Veľmi sme sa tešili, že sme mohli vidieť toto Božie dielo, ktoré sa uskutočňuje vďaka vernosti ľudí jeho Slovu. Tento seminár podobne ako všetky iné žije vďaka štedrosti dobrodincov.

V pondelok 7. februára sme pricestovali do Baia Mare, mesta v Rumunsku, kde žijú Antonio a Claudia, taliansky manželský pár.

Seminárna púť 2022 – Druhá časť – Rumunsko

Čínske porekadlo hovorí: „Mudrc ukazuje mesiac a hlupák vidí prst.“ Istým spôsobom sa to dá aplikovať aj na život v seminári. Povedzme, že namiesto povolania sa každý, od formátorov, seminaristov až po kuchárov, môže sústrediť na hľadanie samého seba. 

 sa hmlisto zahalí do vlastnej vôle a kontúry sú nakreslené v miske šošovice alebo schopnosti urobiť aj z chodenia do spoločenstva modlu, ktorej sa treba klaňať pokiaľ slúži na moju oslavu. No 

 sú veľmi potrebné aby sme si uvedomili, že nič nemôže nahradiť odpoveď Boha na naše trápenie. Bohu totiž nie je ľahostajný náš život. On jediný nás pozná dobre.

Preto sme tohto roku namiesto na západ Európy zamierili na 

, smerom do Rumunska. Nádejali sme sa, že tam nás bude čakať čiastočná odpoveď na to, kam by mohli smerovať misijné povolania. Volanie k naplneniu tej túžby človeka, ktorú by mal vyplniť jedine Ten, ktorý pozná každé tajomstvo a prebádal všetky hlbiny a záhyby ľudskej duše. Nemýlili sme sa, popri hojnosti a štedrej radosti, ktorú sme zakúsili ako predzvesť počas krátkeho pobytu v Orlických horách u nášho dobrého priateľa, kňaza a misionára nás očakávala „Surpriză mare“ na púti k rodinám na misii v 

. Nazeranie na tie isté povolania, ktoré sú lepšie viditeľné na druhom seminaristovi, v inom seminári, v inej krajine, v iných podmienkach pomáhajú uvidieť cieľ kam nás volá Boh, aby sme mohli zvestovať chudobným svetlo Kristovho zmŕtvychvstania, to svetlo ktoré nemôžu zahaliť ani najtemnejšie mraky ľudského utrpenia.

Dobruška – Orlické hory - Deštná 4. - 6. február

Náš voľný čas po ukončení skúškového obdobia sme náležite využili. Rozhodli sme sa navštíviť otca 

 CM, ktorý pôsobí už siedmy rok na misii v Dobruške, v Českej republike. Augustín pre nás pripravil na tieto dva dni bohatý oddychový program: 

 v blízkych Orlických horách, pričom na bežkách stáli niektorí z nás po prvýkrát. Ďalej to boli kolky a spoločná večera v miestnom pivovare Rampušák. Ubytovaní sme boli v zariadení, ktoré spravuje Schönstattské laické hnutie, kde sa o nás starala pani Hana, ktorá nás veľmi láskavo prijala a bola to ona, kto nám toto hnutie predstavil. Veľmi nás oslovila štedrosť, ktorú nám cez Augustína a ostatných ľudí Boh prejavil a zároveň sme vďační za všetky tieto dobrá.

Naša návšteva v Dobruške nám poskytla možnosť konfrontovať sa s realitou, ktorá je v Českej Republike. Tam Otec Augustín a jeho spolubratia vincentíni slúžia, nielen v Dobruške, ale aj v kostoloch okolitých dedín. Jedná sa o malé a starobylé kostoly, veľmi pekne obnovené vo vnútri. V týchto kostoloch sa zhromažďujú 

 veriacich, v počte 20, 30 alebo 40 ľudí. Napriek nízkemu počtu osôb, nás privítali veľmi srdečne, čo nám pomohlo zabudnúť na strašnú zimu v kostole. Sväté omše boli obohatené našimi spevmi a úvodmi k čítaniam. V nedeľu sme sa rozdelili na tri skupiny, z ktorej sa každá zúčastnila na dvoch omšiach v iných kostoloch okolo Dobrušky. Počas liturgie sme mali príležitosť porozprávať o 

 a dávať na svetlo lásku, ktorou Boh miluje každého jedného z nás. Bola to pre nás možnosť rozpamätať sa na všetky tie diela a zázraky, ktoré učinil Pán v našich životoch, na to z akého stavu smrti nás oslobodil, na našu nevernosť a na jeho nesmierne milosrdenstvo.

Náš voľný čas po ukončení skúškového obdobia sme náležite využili. Rozhodli sme sa navštíviť otca Augustína Slaninku CM

Seminárna púť 2022 – Prvá časť – Dobruška

Kristus obliekol Seba-samého do našej telesnosti, do kúska zeme po ktorom kráčame; ó nekonečná pokora! Keď Kristus vzal na seba naše telo vykonal jeden z najnižších krokov Svojho uponíženia. Viac sa upokoril keď ležal v živote panny než vtedy keď visel na kríži. Nie smrť človeka ale to, že sa Boh stal človekom, bolo divom pokory.

Požehnané Vianoce 2021 vám prajú formatóri a seminaristi Seminára Redemptoris Mater Žilina.

Požehnané Vianoce 2021

Na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie náš seminarista Jozef Šály bol zapísaný medzi kandidátov diakonátu a kňazstva. Obradom, ktorý sa uskutočnil v Nitrianskej katedrále, predsedal náš biskup Tomáš Galis.

Neskôr sme túto udalosť oslávili aj v našom seminári spolu s Jozefovou rodinou.

Na slávnosť Nepoškvrneného Počatia Panny Márie Jozef Šály bol zapísaný medzi kandidátov diakonátu a kňazstva

Naše dejiny