„Pán na vás čakal tu, na tomto vrchu.“ - Sv. Ján Pavol II

Každoročne, po semestrálnych skúškach, organizujeme púť ako súčasť našej seminárnej formácie. Tento rok, v jubilejnom roku nádeje, nám Pán dal milosť navštíviť Svätú zem. Miesto, kde sa zrodili dejiny spásy, kde sa uskutočnilo to najväčšie tajomstvo našej viery.

Naša púť nebola len fyzickou cestou do historických a biblických miest. Bola to cesta do hĺbky viery a k osobnému stretnutiu s Pánom. Zažili sme momenty, ktoré nás formovali a zanechali v nás nezmazateľné stopy. Každé miesto, kde sme sa zastavili, bolo pre nás príležitosťou na hlbšie zamyslenie nad Božím plánom pre naše životy. Bdenie pri Božom hrobe, slávenie Eucharistie v miestach, kde sa uskutočnili tajomstvá spásy, a rozjímanie na miestach, ktoré sa zapísali do dejín našej viery, nás obohatili o skúsenosť Božej prítomnosti.

Pre mnohých z nás, ktorí sme čelili rôznym duchovným bojom, bola púť dôležitým momentom, kedy sme sa mohli otvoriť Božiemu Slovu a čerpať z neho silu. Zvlášť počas noci bdenia v Bazilike Božieho hrobu, kde sme mali čas na modlitbu, skrutáciu a tiché rozjímanie, sme zakúsili živú Božiu prítomnosť. Každý z nás prežíval tieto chvíle inak, ale všetci sme si uvedomili, že sme boli na mieste, kde Pán vstal z mŕtvych, kde nám dal nádej na večný život.

Mnohé z našich skúseností nás priviedli k hlbšiemu uvedomeniu si nášho povolania, ktoré nás očakáva. V týchto miestach sme sa naučili, že aj keď máme pochybnosti a slabosti, Boh je vždy s nami, volá nás a dáva nám silu ísť vpred.

Na tejto púti sme tiež videli, ako miestna cirkev vo svätej zemi, napriek svojim ťažkostiam, neprestáva hlásať evanjelium. Pán nás učil, že misiu nevedieme my, ale je to On, kto nás vedie, aj keď výsledky nie sú vždy také, aké by sme si priali. Božie plány sú konkrétne, a to, čo koná, je pravdivé.

Jedným z najvýznamnejších duchovných momentov našej púte bolo celonočné bdenie v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Tento zážitok, ktorý sa odohrával na mieste, kde Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, bol pre nás všetkých hlbokým duchovným prežívaním.

Veľkou milosťou bolo skrutovanie Svätého písma, keď sme sa zamýšľali nad úryvkom o zjavení vzkrieseného Krista Márii Magdaléne. Stáli sme v týchto svätých miestach a ponárali sa do modlitby, otvárali sme srdcia na počúvanie Božieho slova, ktoré nám pripomínalo Božiu vernosť a jeho nekonečnú lásku.

Vrcholom tejto noci bolo slávenie Eucharistie priamo na mieste kristovho zmŕtvychvstania, kde sme zažili neopísateľnú prítomnosť vzkrieseného Krista. Tento okamih premeny bol pre každého z nás osobným stretnutím s Pánom, ktorý nám ukázal svoju víťaznú lásku nad smrťou a hriechom. Bdenie pri Božom hrobe nám dalo nový pohľad na zmysel Kristovej obete a vzkriesenia a posilnilo našu túžbu nasledovať ho v našom povolaní.

Tento zážitok nás všetkých obohatil nielen o poznanie historických miest, ale aj o osobnú skúsenosť s Božou láskou a milosrdenstvom. Videli sme, ako Boh dáva dar spásy aj v našich slabostiach a neochotách. Prešli sme miestami, kde sa odohrali najdôležitejšie momenty našej spásy, a zakúsili sme Božiu prítomnosť, ktorá nás priviedla k hlbšiemu pochopeniu našich životov v Kristovi.

 Tento rok, v jubilejnom roku nádeje, nám Pán dal milosť navštíviť Svätú zem. Naša púť nebola len fyzickou cestou do historických a biblických...

Púť do Svätej Zeme 2025

S radosťou oznamujeme, že dvaja seminaristi z nášho seminára, Alejandro a Francesco, prijmú diakonskú vysviacku. Tento slávnostný moment sa uskutoční 13. júna o 17:00 vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch.

Na ceste k diakonátu absolvovali dôležitý duchovný a formačný proces. 27. januára prišli do seminára katechisti, pričom Alejandro a Francesco úspešne prešli skrutíniom, ktoré ich potvrdilo ako vhodných kandidátov na prijatie tejto sviatosti.

Sme nesmierne vďační Bohu za tento dar povolania a pozývame všetkých, aby sa pripojili k slávnosti modlitbám za našich budúcich diakonov. Nech ich Pán vedie a posilňuje v ich službe Cirkvi.

S radosťou oznamujeme, že dvaja seminaristi z nášho seminára, Alejandro a Francesco, prijmú diakonskú vysviacku

Skrutínium na diakonat - Alejandro a Francesco

Zimný semester sa skončil skôr, ako všetci očakávali, a na Vianoce sme sa rozišli do svojich domovov. Len Alejandro zostal na Slovensku a pomáhal vo farnosti Žilina - Hájik. Keď sme sa po Vianociach začali vracať do seminára, začal sa pre nás intenzívny čas učenia. Dostať sa späť do rytmu seminárneho života nebolo ľahké, ale prinieslo to veľa vnútorného pokoja a radosti zo spoločného pobytu s bratmi.

Jeden z púštnych otcov povedal, že „mníšska cela je ako ohnivá pec, v ktorej traja mládenci našli Pánovho anjela“. Je nás trochu viac, ale niekedy sa zdá, že je rovnako horúco. To však nie je to najdôležitejšie, ale naopak: každý z nás, nech je akýkoľvek, môže nájsť pomoc u Pána. Pánova vernosť, to je krásna skúsenosť. Nielen vtedy, keď nám pomáha učiť sa, ale predovšetkým ju vidíme v každodennej eucharistii a v dare kresťanského spoločenstva.

Téma „ohnivej pece“ je pre náš každodenný život dôležitá ešte z jedného dôvodu. Každý deň pálime v peci, aby sme mali doma teplo. Prednedávnom sme sa rozprávali o tom, že drevo, ktoré máme teraz, nám nebude stačiť do konca zimy. O niekoľko dní sa našli darcovia, ktorí nám drevo zaobstarali. Veľmi ma to oslovilo, pretože som videl, ako sa Pán stará a už vopred posiela „Pánových anjelov“.

Tak, ako traja mládenci spolu s anjelom spievali a jedným hlasom ďakovali Bohu, sme aj my vďační za dar jednoty, za bratov a sestry, ktorí sa o nás starajú, a tak konkrétne prejavujú Božiu lásku.

Jeden z púštnych otcov povedal, že „mníšska cela je ako ohnivá pec, v ktorej traja mládenci našli Pánovho anjela

Skúškové obdobie alebo čas skúšok?

15. Októbra Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov
diakonátu a kňazstva. Spolu s nimi dostalo kandidatúru aj desať seminaristov zo seminára Sv. Gorazda
v Nitre.
Obrad sa dial v rámci eucharistie, ktorej predsedal nitriansky biskup Viliam Judák. V homílii hovoril
o povolaní ako o dare a povzbudil kandidátov, aby každodenne obnovovali svoje „áno“ Pánovi, tak ako
prorok Samuel. Svätá omša sa slávila v kaplnke seminára Sv. Gorazda.
Celý náš seminár sa zúčastnil na eucharistii a nasledujúcej večeri. Kandidatúra týchto našich bratov bola pre
nás príležitosťou uvedomiť si vzácnosť daru povolania.

 Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov diakonátu a kňazstva.

Kandidatúra Alejandro, Mikołaj a Raul

, ktorý prišiel do nášho seminára medzi prvými seminaristami v roku jeho založenia. Neskôr pokračoval vo formácii v Pule, Chorvátsku, a krátko pred tým tam bol vysvätený za kňaza.


, pretože sme mohli mať účasť na takej veľkej udalosti. Slávili sme eucharistiu spolu v seminári, a nakoniec nám udelil novokňazské požehnanie. Na druhý deň nám Slobodan slúžil eucharistiu 

. Ďakujeme Bohu za to, že stále posiela robotníkov na svoju žatvu.


Minulý november prišiel na návštevu Slobodan, ktorý prišiel do nášho seminára medzi prvými seminaristami v roku jeho založenia. 

Návšteva z Chorvátska

Boh nám dal milosť, aby sme sa aj tento rok zúčastnili na konvivencii seminaristov s Kikom v Porto San Giorgio. Je to najlepší možný spôsob, ako začať ďalší rok formácie.

Byť pri prameni, v srdci Neokatechumenátnej cesty, môcť vidieť krásu novej estetiky, krásu Božieho slova, liturgie a katechéz. Na konvivencii sa zúčastnilo takmer 1100 ľudí zo všetkých kontinentov, vrátane 200 nových ašpirantov, ktorí prišli, aby sa nechali rozlosovať do seminárov po celom svete.

Jeden deň sme sa spolu so všetkými seminaristami vybrali do seminára Redemptoris Mater v Macerate, kde sa s nami otec Mario podelil o svoje skúsenosti s povolaním. Potom sme navštívili mariánsku svätyňu v Lorete.

Vidieť toto divadlo, moment „Merkaby“, radosť z toho, že človek môže všetko opustiť a isť na misie, nám dodalo odvahu. Predovšetkým sme však konkrétne videli pôsobenie Ducha Svätého, ktorý neustále vzbudzuje nové povolania a dáva jednotu Cirkvi na celej zemi.

Bolo veľmi krásne počúvať čítanie z prvej kapitoly knihy proroka Ezechiela. Merkaba, Pánov ohnivý voz, znamenie evanjelizácie. Otec Mário často hovorí, že na to, aby sme nastúpili do tohto voza, nám stačí len jedna vec, jeden lístok. To znamená mať ochotu isť kamkoľvek.

Boh nám dal milosť, aby sme sa aj tento rok zúčastnili na konvivencii seminaristov s Kikom

Konvivencia seminaristov v Porto San Giorgio 2024

Tento september sme opäť, ako už býva zvykom, zavítali do Rodinkovana 

neformálne stretnutie seminaristov Žilinskej diecézy s otcom biskupom

. Tento rok sme boli o dva dni dlhšie, takže sme mali viac času na prehĺbenie vzťahov.

. Najviac ma zaujala otázka aké fakty si videl pri rozhodnutí vstúpiť do seminára. Počúvať ostatných bratov, nielen tých z nášho seminára Redemptoris Mater ale aj z diecézneho, mi pomohlo vidieť aké jedinečné plány má Pán s každým človekom. Boh vôbec nemá problém s našou minulosťou, čo dobré alebo zlé sme urobili, jednoducho z lásky k človeku mu dáva nádherné povolanie.

, ktoré sa za nás modlia. Veľmi ma na nich prekvapila ich staroba, ktorá nie je pre nich obmedzením. Vďaka celoživotnej skúsenosti s Bohom žijú svoj život zmysluplne. Čo ma privádza k otázke, či neprežívajú dni živšie ako ja.

Tento september sme opäť, ako už býva zvykom, zavítali do Rodinkovana neformálne stretnutie

Rodinkovo 2024

Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, 31. augusta v Šaštíne 

blahorečil Jána Havlíka, seminaristu umučeného na Slovensku počas komunizmu

. Mali sme možnosť zúčastniť sa na takejto výnimočnej udalosti pre Cirkev na Slovensku.

ku kňazstvu napriek tomu, že musel znášať ťažkosti a prenasledovanie za to, že bol kresťanom. Na tomto novom blahoslavenom ma najviac oslovila jeho vytrvalosť a ochota plniť Božiu vôľu napriek všetkým krízam, ktoré musel prežiť.

povzbudzuje nasledovať Krista v povolaní

, ku ktorému ma volá, aj keď sa na ceste objavia ťažkosti a krízy. Základom je byť zjednotený s Kristom. Ak som spojený s Kristom, budem schopný plniť jeho vôľu, a tak dosiahnuť večný život.

Nech za nás Ján Havlík oroduje, aby sme jedného dňa mohli spolu s ním chváliť Boha v nebi.

Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, 31. augusta v Šaštíne blahorečil Jána Havlíka, seminaristu

Blahorečenie Jána Havlíka v Šaštíne

 významné pútnické miesto Žilinskej diecézy

, kam začali putovať pútnici najmä po tom, čo 1. júna 1958 mal hájnik Matúš Lašut na tomto mieste videnie Panny Márie Lurdskej. Bolo to práve v roku stého výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. Postupne sa tento vrch stal miestom mariánskej úcty a modlitby k nebeskej Matke. V rokoch 1992 – 1993 tu bola postavená kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja. O pár rokov neskôr - 4. októbra 2015 bol slávnostne konsekrovaný nový

 chrám s titulom kostola: Panna Mária Matka Cirkvi.

8. máj využili na púť k Panne Márii 

do svätyne na vrchu Živčáková. Takýmto spôsobom sme oslávili tento krásny sviatok spolu s otcom biskupom Tomášom Galisom, kňazmi dekanátu Turzovka a ostatnými seminaristami z diecézneho seminára. Mohli sme tiež prosiť našu nebeskú Matku o pokoj aj pre tento svet, ktorý sa zmieta v neustálom nepokoji. Po spoločnom obede sme vybehli na vežu chrámu, odkiaľ je nádherný výhľad na okolitú prírodu, kopce a doliny tohto kraja. Táto veža s pozlátenou korunou a krížom, je vysoká 43 m. Nachádza sa na nej vyhliadková terasa, ku ktorej treba vystúpiť po 138 schodoch.

Hoci Cirkev ešte nezaujala definitívne stanovisko k pravosti, či nepravosti zjavení Panny Márie na Hore Živčáková, 

toto miesto je predovšetkým miestom modlitby a mariánskej úcty

. Aj my teda prichádzame na toto miesto nie s túžbou po senzáciách a zjaveniach, ale ako pútnici, ktorí putujú na miesto posvätené modlitbou a obetou, aby tu rozjímali a obnovovali svoj vzťah k Bohu.

Hora Živčáková je významné pútnické miesto Žilinskej diecézy. Tento rok sme teda deň voľna - 8. máj využili na púť k Panne Márii do svätyne na vrchu Živčáková

Hora Živčáková 

Prvého mája sme navštívili nášho starého priateľa 

. Bola to pre nás neobjavená časť Slovenska, počuli sme niečo o raftingu, a tak sme sa v športovom oblečení vydali na cestu.

, na ktorej sme hovorili naše skúsenosti a predstavili náš seminár. Bolo nádherné vidieť Gustíkovu horlivosť a lásku k novému stádu, ktoré mu Pán zveril.

Po eucharistii sme sa spolu s partiou farníkov pustili do 

, a tak sme využili prekrásne prvomájové počasie. Pre niektorých to bolo prvýkrát, čo sa ocitli na rieke: nevedeli sme aký prúd nás čaká, aké vodopády hrozia! Čoskoro však bolo všetko jasné, bola to nádherná plavba.

S vďačným srdcom, so sýtym žalúdkom a plní dojmov sme skončili tento deň.

Nakoniec si dovolím povedať, že ma najviac oslovila horlivosť pátra Augustína, ktorý si namiesto zaslúženého odpočívania na vavrínoch vybral lepší podiel: „

Pán napĺňa dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi!“ Ž 103, 5

Prvého mája sme navštívili nášho starého priateľa Augustína Slaninku CM, ktorý je teraz na misii ako farár v Lučenci

Naše dejiny