Štvrtá veľkonočná nedeľa završuje týždeň modlitby za duchovné povolania. Je tiež známa ako „nedeľa Dobrého Pastiera“. V evanjeliu „Ježiš sa nám zjavuje ako pravý pastier, ktorý miluje a pozná svoje ovce a za nich položí svoj život“ (pápež Lev XIV.).

Pri tejto príležitosti sa každoročne stretávame všetci seminaristi Žilinskej diecézy, aby sme túto nedeľu venovanú duchovným povolaniam prežili spolu v niektorej z farností našej diecézy.

Tento rok sme boli vo farnosti Čadca - mesto. Miništrovali sme na ranných omšiach vo farskom kostole Sv. Bartolomeja a vo filiálke Horelica. Pripravili sme krátke úvody ku čítaniam a podelili sme sa s farníkmi o naše skúsenosti povolania. Následne sme sa všetci seminaristi zúčastnili na farskej omši o 10:30, kde Alejandro vydal svedectvo o svojom povolaní.

Obed sme prežili v rodinách farnosti. Bola to obohacujúca skúsenosť, ktorá nám veľmi pomohla, pretože sme mohli trošku vidieť ako žijú ľudia, ktorým budeme slúžiť ako kňazi.

Popoludnie sme prežili spolu s ostatnými rodinami, farníkmi a bohoslovcami v areáli farského kostola, kde sme tiež krátko vystupovali na prichystanom pódiu spievajúc slovenské ľudové piesne a pesničky z našich krajín. O 16:30 otec biskup Tomáš Galis predsedal modlitbe vešpier. Tento deň sa skončil spoločnou večerou všetkých seminaristov s otcom biskupom a kňazmi, ktorí pôsobia vo farnosti Čadca - mesto.

Sme veľmi vďační za to, čo sme prežili v tento deň. Mohli sme posilniť vzťahy medzi nami a vidieť Božiu lásku skrze ľudí, a tak sa lepšie pripraviť na naše povolanie, totiž službu božiemu ľudu.

Štvrtá veľkonočná nedeľa završuje týždeň modlitby za duchovné povolania. Pri tejto príležitosti sa každoročne ...

Nedeľa Dobrého Pastiera v Čadci

 zúčastnili púte seminaristov v Taliansku. Stretli sa na nej seminaristi z 11 seminárov Redemptoris Mater. Púť sa začala v utorok v historickom centre Benátok, v kostole Santa Maria Formosa.

Po úvodnom stretnutí sme boli rozdelení do jedenástich skupín po desiatich osobách. Každé ráno sme odchádzali v skupinách do rôznych talianskych miest, kde sme strávili deň.

Navštívili sme mestá ako Treviso, Udine, Vicenza, Padova a ďalšie. Každý večer sme spolu s miestnymi spoločenstvami slávili Eucharistiu a nocovali v rodinách, ktoré nás prijali ako bratov.

Po štyroch dňoch individuálneho putovania sme sa opäť všetci stretli a púť bola slávnostne zakončená v sobotu v Katedrále v Terste eucharistiou, ktorú celebroval terstský biskup Mons. Enrico Trevisi.

Táto púť nám umožnila zdieľať skúsenosti zo života v seminári, spoznať nových bratov, vidieť rôzne spoločenstvá a zakúsiť živý rast neokatechumenátnych spoločenstiev v Taliansku. Osobitne ma oslovilo stretnutie so seminaristami zo seminára v Rige (Lotyšsko), ktorých som poznal z čias svojej itinerancie. Bolo dojímavé vidieť ich duchovný rast a pokrok na ceste povolania.

Tento rok sme sa počas týždňa in albis zúčastnili púte seminaristov v Taliansku. Stretli sa na nej seminaristi z 11 seminárov Redemptoris Mater. 

Púť seminaristov v Taliansku počas týždňa in albis

V tomto jubilejnom roku nádeje sme aj my, ako pútnici, strávili čas mimo seminára. V druhú pôstnu nedeľu, 16. marca, sme navštívili púchovský dekanát, na území našej diecézy.

Spolu s našimi predstavenými sme slávili eucharistiu vo farnosti Horné Kočkovce. Vo filiálnom Kostole sv. Petra a Pavla predsedal svätej omši náš rektor Ján Hlávka, a vo farskom Kostole Všetkých svätých celebroval eucharistiu náš špirituál Marek Zawojski. My seminaristi sme mali úvody k čítaniam a svedectva o svojom povolaní ku kňazstvu.

Na obed nás pozval otec Ľubomír Bollo, farár v Lednici a dobrý priateľ nášho seminára. Zastavili sme sa u neho popoludní a obdivovali sme barokový farský kostol sv. Jána Nepomuckého.

V seminári sa pripravujeme na službu Kristovi a Cirkvi. Preto je pre nás veľkou radosťou spoznávať našu diecézu a najmä stretávať jej veriacich. Kňazstvo je službou pre druhých. Zakúsili sme aj radosť zo spoločenstva s Božím ľudom, keďže pri takýchto príležitostiach môžu lepšie spoznať nás jednotlivo a takisto aj náš misijný seminár Redemptoris Mater žilinskej diecézy.

V tomto jubilejnom roku nádeje sme aj my, ako pútnici, strávili čas mimo seminára. V druhú pôstnu nedeľu, 16. marca, sme navštívili púchovský dekanát

Návšteva farnosti Horné Kočkovce a Lednica v púchovskom dekanáte

Chceme sa s vami  podeliť  o našu radosť z Ježišovho Zmŕtvychvstania. Sme svedkami toho, že Ježiš žije, že nenecháva hriešnika samého, ale na kríži ničí múr smrti, ktorý každého z nás obklopoval a bránil nám milovať druhých.

V tomto jubilejnom roku Pán pripravil pre náš seminár osobitné milosti. Po zimnom semestri sme sa na týždeň vybrali na pút do Svätej Zeme a stretli sa tam s Robertom, ktorý je na itinerancii. Niektorí z nás mohli v poslednom čase dávať katechézy, vyznávať verejne svoju vieru, hovoriť svedectvá vo farnostiach. Naši bratia Alejandro a Francesco budú 13 júna vysvätení za diakonov.

Chceme sa s vami  podeliť  o našu radosť z Ježišovho Zmŕtvychvstania. Sme svedkami toho, že Ježiš žije, že nenecháva hriešnika samého

Požehnanú Paschu 2025

Počas Veľkého pôstu máme vo zvyku modliť sa Krížovú cestu, ktorá nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad utrpením a obetou Ježiša Krista. Každý piatok počas pôstu sme putovali na Kalváriu v Nitre, kde sme si postupne prechádzali jednotlivé zastavenia. Tieto zastavenia sme často sprevádzali vlastnými slovami a spájali s konkrétnymi životnými situáciami. Bolo zaujímavé vidieť, ako aj v našich každodenných zápasoch sa odrážajú udalosti z Krížovej cesty.

Zameriavali sme sa na osobné prežívanie každého zastavenia, kde každý z nás zdieľal svoj pohľad na Kristovo utrpenie. Cítili sme, že táto cesta je skutočne aktuálna v našich životoch.

Jeden fakt však zostal nezmenený: nepochopiteľná skutočnosť, že sme schopní "zabiť brata" – Krista, len preto, že chceme byť bohmi. Táto temná realita ľudského srdca nám ukazuje, ako veľmi sme náchylní k hriechu a pýche, ktorá nás oddeľuje od Boha.

V týchto chvíľach sa nachádzame v našich vlastných biednych situáciách, kde sa Boh k nám prihovára mocným spôsobom. Odpovedá Akedá, zviaž ma mocne, aby sme mohli zakúsiť Paschu – prechod z temnoty do svetla, zo smrti do života.

Pohľad na Krista, ktorý trpí a umiera za nás, nás pozýva, aby sme aj my mohli radostne prijať túto obetu a vzkriesenie. Naším cieľom je naplniť svoje srdcia vďačnosťou a túžbou nasledovať Krista na tejto ceste, aby sme aj my mohli s radosťou vykríknuť: 

Počas Veľkého pôstu máme vo zvyku modliť sa Krížovú cestu, ktorá nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad utrpením a obetou Ježiša Krista.

Krížová cesta počas Veľkého pôstu na Kalvárii v Nitre

V seminári sme tento rok čelili nečakanej výzve – vrátili sme sa traja seminaristi z misie, no všetky izby boli už obsadené. Naša odpoveď? Premeniť zimnú záhradu na našu vlastnú oázu pokoja a štúdia. Na prvý pohľad to vyzeralo ako náročná úloha, a tak sme sa spojili s bratmi zo spoločenstva v Žiline. S pomocou ich zručností a našej vôle pracovať sa zo "zimnej záhrady" stala izba, ktorá nie je len praktická, ale aj útulná a plná života.

Spočiatku sme mali obavy, či v zime nezamrzneme, no výsledok nás prekvapil. Priestor sme nielen zútulnili, ale aj prispôsobili tak, aby sa stal ideálnym miestom na štúdium a oddych. Od septembra sme tu traja, a z našich pôvodných obáv sa stalo skôr zadosťučinenie. Izba je teplá, svetlá a teraz už aj neoddeliteľnou súčasťou našich dní.

V seminári sme tento rok čelili nečakanej výzve – vrátili sme sa traja seminaristi z misie, no všetky izby boli už obsadené.

Zimná záhrada, ktorá nás prekvapila

„Pán na vás čakal tu, na tomto vrchu.“ - Sv. Ján Pavol II

Každoročne, po semestrálnych skúškach, organizujeme púť ako súčasť našej seminárnej formácie. Tento rok, v jubilejnom roku nádeje, nám Pán dal milosť navštíviť Svätú zem. Miesto, kde sa zrodili dejiny spásy, kde sa uskutočnilo to najväčšie tajomstvo našej viery.

Naša púť nebola len fyzickou cestou do historických a biblických miest. Bola to cesta do hĺbky viery a k osobnému stretnutiu s Pánom. Zažili sme momenty, ktoré nás formovali a zanechali v nás nezmazateľné stopy. Každé miesto, kde sme sa zastavili, bolo pre nás príležitosťou na hlbšie zamyslenie nad Božím plánom pre naše životy. Bdenie pri Božom hrobe, slávenie Eucharistie v miestach, kde sa uskutočnili tajomstvá spásy, a rozjímanie na miestach, ktoré sa zapísali do dejín našej viery, nás obohatili o skúsenosť Božej prítomnosti.

Pre mnohých z nás, ktorí sme čelili rôznym duchovným bojom, bola púť dôležitým momentom, kedy sme sa mohli otvoriť Božiemu Slovu a čerpať z neho silu. Zvlášť počas noci bdenia v Bazilike Božieho hrobu, kde sme mali čas na modlitbu, skrutáciu a tiché rozjímanie, sme zakúsili živú Božiu prítomnosť. Každý z nás prežíval tieto chvíle inak, ale všetci sme si uvedomili, že sme boli na mieste, kde Pán vstal z mŕtvych, kde nám dal nádej na večný život.

Mnohé z našich skúseností nás priviedli k hlbšiemu uvedomeniu si nášho povolania, ktoré nás očakáva. V týchto miestach sme sa naučili, že aj keď máme pochybnosti a slabosti, Boh je vždy s nami, volá nás a dáva nám silu ísť vpred.

Na tejto púti sme tiež videli, ako miestna cirkev vo svätej zemi, napriek svojim ťažkostiam, neprestáva hlásať evanjelium. Pán nás učil, že misiu nevedieme my, ale je to On, kto nás vedie, aj keď výsledky nie sú vždy také, aké by sme si priali. Božie plány sú konkrétne, a to, čo koná, je pravdivé.

Jedným z najvýznamnejších duchovných momentov našej púte bolo celonočné bdenie v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme. Tento zážitok, ktorý sa odohrával na mieste, kde Kristus zomrel a vstal z mŕtvych, bol pre nás všetkých hlbokým duchovným prežívaním.

Veľkou milosťou bolo skrutovanie Svätého písma, keď sme sa zamýšľali nad úryvkom o zjavení vzkrieseného Krista Márii Magdaléne. Stáli sme v týchto svätých miestach a ponárali sa do modlitby, otvárali sme srdcia na počúvanie Božieho slova, ktoré nám pripomínalo Božiu vernosť a jeho nekonečnú lásku.

Vrcholom tejto noci bolo slávenie Eucharistie priamo na mieste kristovho zmŕtvychvstania, kde sme zažili neopísateľnú prítomnosť vzkrieseného Krista. Tento okamih premeny bol pre každého z nás osobným stretnutím s Pánom, ktorý nám ukázal svoju víťaznú lásku nad smrťou a hriechom. Bdenie pri Božom hrobe nám dalo nový pohľad na zmysel Kristovej obete a vzkriesenia a posilnilo našu túžbu nasledovať ho v našom povolaní.

Tento zážitok nás všetkých obohatil nielen o poznanie historických miest, ale aj o osobnú skúsenosť s Božou láskou a milosrdenstvom. Videli sme, ako Boh dáva dar spásy aj v našich slabostiach a neochotách. Prešli sme miestami, kde sa odohrali najdôležitejšie momenty našej spásy, a zakúsili sme Božiu prítomnosť, ktorá nás priviedla k hlbšiemu pochopeniu našich životov v Kristovi.

 Tento rok, v jubilejnom roku nádeje, nám Pán dal milosť navštíviť Svätú zem. Naša púť nebola len fyzickou cestou do historických a biblických...

Púť do Svätej Zeme 2025

S radosťou oznamujeme, že dvaja seminaristi z nášho seminára, Alejandro a Francesco, prijmú diakonskú vysviacku. Tento slávnostný moment sa uskutoční 13. júna o 17:00 vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch.

Na ceste k diakonátu absolvovali dôležitý duchovný a formačný proces. 27. januára prišli do seminára katechisti, pričom Alejandro a Francesco úspešne prešli skrutíniom, ktoré ich potvrdilo ako vhodných kandidátov na prijatie tejto sviatosti.

Sme nesmierne vďační Bohu za tento dar povolania a pozývame všetkých, aby sa pripojili k slávnosti modlitbám za našich budúcich diakonov. Nech ich Pán vedie a posilňuje v ich službe Cirkvi.

S radosťou oznamujeme, že dvaja seminaristi z nášho seminára, Alejandro a Francesco, prijmú diakonskú vysviacku

Skrutínium na diakonat - Alejandro a Francesco

Zimný semester sa skončil skôr, ako všetci očakávali, a na Vianoce sme sa rozišli do svojich domovov. Len Alejandro zostal na Slovensku a pomáhal vo farnosti Žilina - Hájik. Keď sme sa po Vianociach začali vracať do seminára, začal sa pre nás intenzívny čas učenia. Dostať sa späť do rytmu seminárneho života nebolo ľahké, ale prinieslo to veľa vnútorného pokoja a radosti zo spoločného pobytu s bratmi.

Jeden z púštnych otcov povedal, že „mníšska cela je ako ohnivá pec, v ktorej traja mládenci našli Pánovho anjela“. Je nás trochu viac, ale niekedy sa zdá, že je rovnako horúco. To však nie je to najdôležitejšie, ale naopak: každý z nás, nech je akýkoľvek, môže nájsť pomoc u Pána. Pánova vernosť, to je krásna skúsenosť. Nielen vtedy, keď nám pomáha učiť sa, ale predovšetkým ju vidíme v každodennej eucharistii a v dare kresťanského spoločenstva.

Téma „ohnivej pece“ je pre náš každodenný život dôležitá ešte z jedného dôvodu. Každý deň pálime v peci, aby sme mali doma teplo. Prednedávnom sme sa rozprávali o tom, že drevo, ktoré máme teraz, nám nebude stačiť do konca zimy. O niekoľko dní sa našli darcovia, ktorí nám drevo zaobstarali. Veľmi ma to oslovilo, pretože som videl, ako sa Pán stará a už vopred posiela „Pánových anjelov“.

Tak, ako traja mládenci spolu s anjelom spievali a jedným hlasom ďakovali Bohu, sme aj my vďační za dar jednoty, za bratov a sestry, ktorí sa o nás starajú, a tak konkrétne prejavujú Božiu lásku.

Jeden z púštnych otcov povedal, že „mníšska cela je ako ohnivá pec, v ktorej traja mládenci našli Pánovho anjela

Skúškové obdobie alebo čas skúšok?

15. Októbra Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov
diakonátu a kňazstva. Spolu s nimi dostalo kandidatúru aj desať seminaristov zo seminára Sv. Gorazda
v Nitre.
Obrad sa dial v rámci eucharistie, ktorej predsedal nitriansky biskup Viliam Judák. V homílii hovoril
o povolaní ako o dare a povzbudil kandidátov, aby každodenne obnovovali svoje „áno“ Pánovi, tak ako
prorok Samuel. Svätá omša sa slávila v kaplnke seminára Sv. Gorazda.
Celý náš seminár sa zúčastnil na eucharistii a nasledujúcej večeri. Kandidatúra týchto našich bratov bola pre
nás príležitosťou uvedomiť si vzácnosť daru povolania.

 Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov diakonátu a kňazstva.

Naše dejiny

Nedeľa Dobrého Pastiera v Čadci