15. Októbra Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov
diakonátu a kňazstva. Spolu s nimi dostalo kandidatúru aj desať seminaristov zo seminára Sv. Gorazda
v Nitre.
Obrad sa dial v rámci eucharistie, ktorej predsedal nitriansky biskup Viliam Judák. V homílii hovoril
o povolaní ako o dare a povzbudil kandidátov, aby každodenne obnovovali svoje „áno“ Pánovi, tak ako
prorok Samuel. Svätá omša sa slávila v kaplnke seminára Sv. Gorazda.
Celý náš seminár sa zúčastnil na eucharistii a nasledujúcej večeri. Kandidatúra týchto našich bratov bola pre
nás príležitosťou uvedomiť si vzácnosť daru povolania.

 Alejandro Discua, Mikołaj Nawrot a Raul Pajić z nášho seminára boli zapísaní medzi kandidátov diakonátu a kňazstva.

Kandidatúra Alejandro, Mikołaj a Raul

, ktorý prišiel do nášho seminára medzi prvými seminaristami v roku jeho založenia. Neskôr pokračoval vo formácii v Pule, Chorvátsku, a krátko pred tým tam bol vysvätený za kňaza.


, pretože sme mohli mať účasť na takej veľkej udalosti. Slávili sme eucharistiu spolu v seminári, a nakoniec nám udelil novokňazské požehnanie. Na druhý deň nám Slobodan slúžil eucharistiu 

. Ďakujeme Bohu za to, že stále posiela robotníkov na svoju žatvu.


Minulý november prišiel na návštevu Slobodan, ktorý prišiel do nášho seminára medzi prvými seminaristami v roku jeho založenia. 

Návšteva z Chorvátska

Boh nám dal milosť, aby sme sa aj tento rok zúčastnili na konvivencii seminaristov s Kikom v Porto San Giorgio. Je to najlepší možný spôsob, ako začať ďalší rok formácie.

Byť pri prameni, v srdci Neokatechumenátnej cesty, môcť vidieť krásu novej estetiky, krásu Božieho slova, liturgie a katechéz. Na konvivencii sa zúčastnilo takmer 1100 ľudí zo všetkých kontinentov, vrátane 200 nových ašpirantov, ktorí prišli, aby sa nechali rozlosovať do seminárov po celom svete.

Jeden deň sme sa spolu so všetkými seminaristami vybrali do seminára Redemptoris Mater v Macerate, kde sa s nami otec Mario podelil o svoje skúsenosti s povolaním. Potom sme navštívili mariánsku svätyňu v Lorete.

Vidieť toto divadlo, moment „Merkaby“, radosť z toho, že človek môže všetko opustiť a isť na misie, nám dodalo odvahu. Predovšetkým sme však konkrétne videli pôsobenie Ducha Svätého, ktorý neustále vzbudzuje nové povolania a dáva jednotu Cirkvi na celej zemi.

Bolo veľmi krásne počúvať čítanie z prvej kapitoly knihy proroka Ezechiela. Merkaba, Pánov ohnivý voz, znamenie evanjelizácie. Otec Mário často hovorí, že na to, aby sme nastúpili do tohto voza, nám stačí len jedna vec, jeden lístok. To znamená mať ochotu isť kamkoľvek.

Boh nám dal milosť, aby sme sa aj tento rok zúčastnili na konvivencii seminaristov s Kikom

Konvivencia seminaristov v Porto San Giorgio 2024

Tento september sme opäť, ako už býva zvykom, zavítali do Rodinkovana 

neformálne stretnutie seminaristov Žilinskej diecézy s otcom biskupom

. Tento rok sme boli o dva dni dlhšie, takže sme mali viac času na prehĺbenie vzťahov.

. Najviac ma zaujala otázka aké fakty si videl pri rozhodnutí vstúpiť do seminára. Počúvať ostatných bratov, nielen tých z nášho seminára Redemptoris Mater ale aj z diecézneho, mi pomohlo vidieť aké jedinečné plány má Pán s každým človekom. Boh vôbec nemá problém s našou minulosťou, čo dobré alebo zlé sme urobili, jednoducho z lásky k človeku mu dáva nádherné povolanie.

, ktoré sa za nás modlia. Veľmi ma na nich prekvapila ich staroba, ktorá nie je pre nich obmedzením. Vďaka celoživotnej skúsenosti s Bohom žijú svoj život zmysluplne. Čo ma privádza k otázke, či neprežívajú dni živšie ako ja.

Tento september sme opäť, ako už býva zvykom, zavítali do Rodinkovana neformálne stretnutie

Rodinkovo 2024

Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, 31. augusta v Šaštíne 

blahorečil Jána Havlíka, seminaristu umučeného na Slovensku počas komunizmu

. Mali sme možnosť zúčastniť sa na takejto výnimočnej udalosti pre Cirkev na Slovensku.

ku kňazstvu napriek tomu, že musel znášať ťažkosti a prenasledovanie za to, že bol kresťanom. Na tomto novom blahoslavenom ma najviac oslovila jeho vytrvalosť a ochota plniť Božiu vôľu napriek všetkým krízam, ktoré musel prežiť.

povzbudzuje nasledovať Krista v povolaní

, ku ktorému ma volá, aj keď sa na ceste objavia ťažkosti a krízy. Základom je byť zjednotený s Kristom. Ak som spojený s Kristom, budem schopný plniť jeho vôľu, a tak dosiahnuť večný život.

Nech za nás Ján Havlík oroduje, aby sme jedného dňa mohli spolu s ním chváliť Boha v nebi.

Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, kardinál Marcello Semeraro, 31. augusta v Šaštíne blahorečil Jána Havlíka, seminaristu

Blahorečenie Jána Havlíka v Šaštíne

 významné pútnické miesto Žilinskej diecézy

, kam začali putovať pútnici najmä po tom, čo 1. júna 1958 mal hájnik Matúš Lašut na tomto mieste videnie Panny Márie Lurdskej. Bolo to práve v roku stého výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. Postupne sa tento vrch stal miestom mariánskej úcty a modlitby k nebeskej Matke. V rokoch 1992 – 1993 tu bola postavená kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja. O pár rokov neskôr - 4. októbra 2015 bol slávnostne konsekrovaný nový

 chrám s titulom kostola: Panna Mária Matka Cirkvi.

8. máj využili na púť k Panne Márii 

do svätyne na vrchu Živčáková. Takýmto spôsobom sme oslávili tento krásny sviatok spolu s otcom biskupom Tomášom Galisom, kňazmi dekanátu Turzovka a ostatnými seminaristami z diecézneho seminára. Mohli sme tiež prosiť našu nebeskú Matku o pokoj aj pre tento svet, ktorý sa zmieta v neustálom nepokoji. Po spoločnom obede sme vybehli na vežu chrámu, odkiaľ je nádherný výhľad na okolitú prírodu, kopce a doliny tohto kraja. Táto veža s pozlátenou korunou a krížom, je vysoká 43 m. Nachádza sa na nej vyhliadková terasa, ku ktorej treba vystúpiť po 138 schodoch.

Hoci Cirkev ešte nezaujala definitívne stanovisko k pravosti, či nepravosti zjavení Panny Márie na Hore Živčáková, 

toto miesto je predovšetkým miestom modlitby a mariánskej úcty

. Aj my teda prichádzame na toto miesto nie s túžbou po senzáciách a zjaveniach, ale ako pútnici, ktorí putujú na miesto posvätené modlitbou a obetou, aby tu rozjímali a obnovovali svoj vzťah k Bohu.

Hora Živčáková je významné pútnické miesto Žilinskej diecézy. Tento rok sme teda deň voľna - 8. máj využili na púť k Panne Márii do svätyne na vrchu Živčáková

Hora Živčáková 

Prvého mája sme navštívili nášho starého priateľa 

. Bola to pre nás neobjavená časť Slovenska, počuli sme niečo o raftingu, a tak sme sa v športovom oblečení vydali na cestu.

, na ktorej sme hovorili naše skúsenosti a predstavili náš seminár. Bolo nádherné vidieť Gustíkovu horlivosť a lásku k novému stádu, ktoré mu Pán zveril.

Po eucharistii sme sa spolu s partiou farníkov pustili do 

, a tak sme využili prekrásne prvomájové počasie. Pre niektorých to bolo prvýkrát, čo sa ocitli na rieke: nevedeli sme aký prúd nás čaká, aké vodopády hrozia! Čoskoro však bolo všetko jasné, bola to nádherná plavba.

S vďačným srdcom, so sýtym žalúdkom a plní dojmov sme skončili tento deň.

Nakoniec si dovolím povedať, že ma najviac oslovila horlivosť pátra Augustína, ktorý si namiesto zaslúženého odpočívania na vavrínoch vybral lepší podiel: „

Pán napĺňa dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi!“ Ž 103, 5

Prvého mája sme navštívili nášho starého priateľa Augustína Slaninku CM, ktorý je teraz na misii ako farár v Lučenci

1. Máj v Lučenci

V deň liturgickej spomienky na sv. Vojtecha biskupa a mučeníka – 

boli ustanovení za akolytov dvanásti bohoslovci z nitrianskeho seminára sv. Gorazda

 predsedal eucharistii, ktorú sme slávili v kaplnke seminára sv. Gorazda.

Slovo „akolyta“ má grécky pôvod a znamená „

“. Cez ministérium akolytátu ma biskup ustanovil k službe pri Božom oltári.

V homílii hovoril Mons. Galis o kňazskom povolaní

 ako o povolaní do služby. Zdôraznil, že udelením tohto ministéria, by sa mal kandidát na kňazstvo čím viac pretvárať na Ježiša Krista, ktorého nasleduje.

Na slávení eucharistie sa zúčastnili okrem nášho seminára aj moji rodičia a manželský pár z môjho nitrianskeho neokatechumenátneho spoločenstva.

 a za to, že skrze toto ministérium, ma chce lepšie pripraviť slúžiť jemu a jeho ľudu.

V deň liturgickej spomienky na sv. Vojtecha biskupa a mučeníka – 23. apríla, som prijal ministérium akolytátu.

Ministérium akolytátu

. Každoročne sa stretávame všetci seminaristi Žilinskej diecézy, aby sme túto nedeľu venovanú duchovným povolaniam prežili spolu v niektorej z farností našej diecézy.

. Miništrovali sme na omši o 8.00 vo filiálnom kostole v Malej Bytči, a následne sme 

, ktorú slúžil otec biskup Tomáš Galis. Počas omší sme hovorili o tom, ako Boh koná v našich životoch a ako sme cítili povolanie do kňazstva.

. Bola to obohacujúca skúsenosť, ktorá nám veľmi pomohla, pretože sme mohli trošku vidieť ako žijú ľudia, ktorým budeme slúžiť ako kňazi.

Popoludnie sme prežili spolu s ostatnými rodinami, farníkmi a bohoslovcami pri káve alebo stolnom tenise. Podvečer sme mali

 adoráciu a modlili sme sa vešpery s otcom biskupom

. Tento deň sa skončil večerou všetkých seminaristov spolu s formátormi, biskupom a primátom Bytče.

Sme veľmi vďační za to, čo sme prežili v tento deň. Mohli sme posilniť vzťahy medzi nami a 

, a tak sa lepšie pripraviť na naše povolanie, totiž službu božiemu ľudu.

28. apríla bola nedeľa Dobrého Pastiera. Každoročne sa stretávame všetci seminaristi Žilinskej diecézy

Nedeľa Dobrého Pastiera v Bytči

 sa vo Svätej Zemi uskutočnila, dovoľujem si povedať, historická konvivencia: päťsto presbyterov zo seminárov Redemptoris Mater v Europe spolu s ich formátormi a itinerantmi jednotlivých národov. Bola to jedna z radu konvivencii, ktoré v tomto čase realizuje medzinárodný ekip zodpovedných za Cestu (teda Kiko, o. Mario, a Mária Ascension) s kňazmi formovanými v našich seminároch vo svete.

Medzi tento pozoruhodný zástup ľudí, v teraz od pútnikov vyľudnenej Svätej Zemi, sa započítali naši Marek, Peter a Lovro ako aj Raul, ktorý je na itinerancii ako člen ekipu pre Litvu, Lotyšsko a Bielorusko i Robert, ktorý je na itineracii v Izraeli.

Slová nestačia na vyjadrenie toho čo sme tam zažili. Okúzlila nás Svätá Zem so svojou úplne inou flórou a faunou, s blízkovýchodnou kultúrou, krásou architektúre Domusa Galilaeae, a naše očí boli zasiahnuté tými istými panorámami, ktorým sa tešil Pán Ježiš s jeho apoštolmi.

Ak sa vám to máli, poviem, že nám Boh podaroval obrovskú jednotu: 600 ľudí z nespočetných krajov a jeden Duch. Duch Vzkrieseného, ktorého očakávame v týchto päťdesiatych dňoch keď je zakázane postiť sa, smútiť, byť nespokojný a šomrať, sťažovať sa a lamentovať.

Kristus nás presvedčil, že sa pre nás vtelil, že okrem dejín spásy existuje aj geografia spásy, a to sme videli vryté do životov ľudí a do prachu Svätej zeme.

Začiatkom apríla, v týždni in albis, sa vo Svätej Zemi uskutočnila historická konvivencia...

Naše dejiny