V piatok 21. marca sa vo farnosti Božieho milosrdenstva na Hájiku uskutočnila slávnostná eucharistia, počas ktorej náš seminarista Jaume Vila i Frigola prijal 

, teda kandidatúru na diakonát a kňazstvo. Tento významný krok predstavuje oficiálne prijatie kandidáta Cirkvou medzi tých, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti posvätného stavu.

Kandidatúru udelil generálny vikár žilinskej diecezy Martin Kramara, ktorý vo svojej homílii zdôraznil, že kňaz je Bohom povolaný stať sa „staviteľom mostov“ – medzi ľuďmi navzájom, ale aj medzi človekom a Bohom. Táto služba si vyžaduje otvorenosť, obetu a ochotu darovať sa druhým.

Viditeľným znakom tohto nového kroku je aj nosenie čierneho oblečenia a bieleho kolárika, ktoré vyjadrujú rozhodnutie kandidáta zrieknuť sa seba samého a naplno sa odovzdať službe Bohu a Cirkvi. Prostredníctvom 

 sa tak začína intenzívnejšia a bezprostrednejšia príprava na prijatie sviatosti posvätného stavu.

Po slávnostnej svätej omši nasledovalo spoločné stretnutie pri obede, kde sa zišli spoločenstvá, do ktorých Jaume patrí. Bratia pricestovali z rôznych miest – z Bratislavy, Nitry, Žiliny, ale aj zo Španielska, odkiaľ Jaume pochádza.

Na tejto radostnej udalosti nechýbala ani jeho rodina – mama spolu s deviatimi súrodencami, ako aj jeho strýko, ktorý je zároveň jeho krstným otcom a ktorý je tiež  kňazom. Ich prítomnosť podčiarkla rodinný rozmer povolania a podporu, ktorú Jaume na svojej ceste dostáva.

Táto slávnosť bola silným svedectvom viery, spoločenstva a radosti z povolania, ktoré sa rodí a dozrieva v konkrétnych životných príbehoch.

V piatok 21. marca sa uskutočnila slávnostná liturgia, počas ktorej Jaume Vila i Frigola prijal Admissio ad ordines

Jaume Vila i Frigola prijal Admissio ad ordines v Žiline: nový krok na ceste ku kňazstvu

Dňa 24. januára 2026 sa v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline na Vlčincoch uskutočnila slávnostná diakonská vysviacka seminaristov Misijného kňazského seminára Redemptoris Mater. Sviatosť posvätného stavu prijali Raul Pajić a Mikołaj Nawrot z rúk žilinského diecézneho biskupa Mons. Tomáša Galisa.

Slávnosť sa niesla v duchu radosti a vďačnosti za Božie povolanie, ktoré je vždy iniciatívou samotného Boha. Diakonát, ako prvý stupeň sviatosti posvätného stavu, je podľa učenia Katolíckej cirkvi ustanovený pre službu. Ako pripomína Katechizmus Katolíckej cirkvi, diakoni sú vysviackou posilnení na službu Božiemu ľudu v diakonii liturgie, slova a lásky. Nejde o hodnosť, ale o darovanie sa; nie o moc, ale o službu podľa vzoru Krista, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť“.

Biskup Tomáš Galis vo svojej homílii poukázal na význam diakonátu v živote Cirkvi a na jeho hlboké zakorenenie v apoštolskej tradícii. Zdôraznil, že diakon je povolaný ohlasovať evanjelium nielen slovom, ale celým svojím životom, stať sa viditeľným znakom Kristovej služby a mostom medzi oltárom a konkrétnou realitou ľudí.

Na slávnosti sa zúčastnili rodiny novovysvätených diakonov z Poľska a Chorvátska, ako aj bratia zo spoločenstiev z Poľska, Chorvátska a Slovenska. Ich účasť bola svedectvom toho, že povolanie dozrieva v konkrétnom spoločenstve Cirkvi, ktorá rodí a sprevádza nové povolania pre misijné poslanie.

Po vysviacke boli noví diakoni ustanovení do pastoračnej služby: Mikołaj Nawrot bol určený do Farnosti Martin-Sever a Raul Pajić do Farnosti Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch v Žiline, kde budú vykonávať svoju diakonskú službu v spolupráci s miestnymi kňazmi.

Ďakujeme Bohu za dar týchto nových diakonov a prosíme o modlitby, aby ich služba prinášala ovocie v Cirkvi tam, kam budú poslaní. Diakonát je cestou nasledovania Krista Služobníka a predznamenáva úplné darovanie sa v kňazskej službe – pre spásu sveta a ohlasovanie radostnej zvesti všetkým národom.

Dňa 24. januára 2026 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Žiline na Vlčincoch sviatosť posvätného stavu prijali Raul Pajić a Mikołaj Nawrot

Raul Pajić a Mikołaj Nawrot prijali diakonskú vysviacku

Nech sa v troch mudrcoch klaňajú všetky národy Pôvodcovi vesmíru
a Boh nech je známy nielen v Judei, ale na celom svete,
aby všade «v Izraeli bolo jeho meno veľké».

Požehnané Vianoce 2025 vám prajú formátori a seminaristi Seminára Redemptoris Mater Žilina.

Požehnané Vianoce 2023 vám prajú formátori a seminaristi Seminára Redemptoris Mater Žilina

Požehnané Vianoce 2025

Na začiatku novembra sme boli svedkami toho, že Boh neprestáva posielať robotníkov na svoju žatvu. V seminári Redemptoris Mater v Českých Budejoviciach prijali dvaja seminaristi, Mariano a Giovanni, z rúk biskupa Vlastimila Kročila diakonát na sviatok Všetkých svätých. Náš seminár sa mohol zúčastniť tohto pre všetkých tak dôležitého momentu, a to ako službou pri liturgii, tak aj pomocou pri následnom agapé.

Okrem tejto udalosti sme mali tiež príležitosť sláviť Eucharistiu spolu s rodinami z Missio ad Gentes z Českých Budejovíc. To bola tiež predchuť toho, čo nás čaká v budúcnosti, slúžiť rodinám, ktoré opúšťajú všetko, aby hlásali evanjelium. Bolo úžasné vidieť, ako žijú, počúvať ich skúsenosti, ako ich misia prináša ovocie aj uprostred ťažkostí.

Vždy je povzbudzujúce vidieť mladých ľudí, ktorí sú ochotní odovzdať svoj život službe Pánovi a jeho Cirkvi, čo sa konkretizuje v bratoch a sestrách, ktorých Boh stavia po ich boku. Modlime sa, aby mohli byť verní povolaniu, ktoré prijali, a aby ich odovzdanosť priniesla hojné ovocie.

V seminári Redemptoris Mater v Českých Budejoviciach prijali dvaja seminaristi, Mariano a Giovanni, z rúk biskupa Vlastimila Kročila diakonát

České Budejovice – diakonské vysviacky

„Sú tu aj bratia a sestry z Trnavy“, zaznelo pri predstavovaní v Kostole sv. Vincenta de Paul v Prievoze časti Bratislave.

No poďme od začiatku. Novokňaz Francesco Amato slávil svoju primičnú svätú omšu 22. októbra vo farnosti Bratislava - Prievoz. Práve tam kedysi navštevoval 2. spoločenstvo, s ktorým tiež túžil sláviť eucharistiu.

Toto slávenie bolo krásnym svedectvom, že cesta povolania nie je cestou osamelosti, ale spoločenstva – s Kristom, s Pannou Máriou i s celou Cirkvou. Dôkazom toho boli aj rôzne spoločenstvá, ktoré prišli osláviť túto udalosť – z Trnavy, Piešťan, Karlovej Vsi aj Prievozu.

Všetci títo ľudia spoznali Francesca počas jeho formácie a prišli spolu s ním ďakovať Bohu za veľké veci, ktoré v jeho živote vykonal a stále koná.

Novokňaz Francesco Amato slávil svoju primičnú svätú omšu 22. októbra vo farnosti Bratislava - Prievoz. Práve tam kedysi navštevoval 2. spoločenstvo

Primície Francesca v Ružinove

Ako vidieť aj na našej webovej stránke, prežívame intenzívny čas, plný rôznych udalostí. Jednou z nich je 

 nášho brata Francesca v seminári, takže v tomto prípade sme nezodrali my svoje topánky kvôli novokňazskému požehnaniu, ale dral ich náš Francesco.

„Aké je dobré a milé, keď sú bratia spolu!“

 Takto sme aj my mohli prežívať tento moment spolu s Francescom a s ostatnými „absolventmi nášho seminára“, či s dvomi spolužiakmi Francesca z diecézneho seminára – 

. Vždy je pre nás povzbudením vidieť ako Boh koná v živote nám blízkych ľudí, a tak sa tešíme s Francescom, že našiel svoje miesto.

Ako vidieť aj na našej webovej stránke, prežívame intenzívny čas, plný rôznych udalostí. Jednou z nich je primičná eucharistia nášho brata Francesca v seminári

Francescove primície v seminári

Počas víkendu 10.–12. októbra sme prežili nádhernú skúsenosť — celý náš seminár sa zúčastnil spoločného stretnutia bohoslovcov a ich predstavených na Velehrade v Českej republike. Bola to príležitosť stretnúť bratov študujúcich v seminároch v Česku i na Slovensku, zdieľať sa a prehĺbiť naše spoločenstvo.

Púť sa začala v piatok večer svätou omšou v Kunoviciach (asi 15 minút cesty od Velehradu) vo farnosti sv. Petra a Pavla. Po krásnej liturgii nás pohostinne prijali rodiny z farnosti. V týchto chvíľach sme sa navzájom zdieľali o skúsenosti viery a božieho povolania, čo bolo veľmi obohacujúce pre nás i pre našich hostiteľov.

Hlavný deň púte bol v sobotu. Všetci prítomní seminaristi — bolo nás približne 200 — sme sa zúčastnili svätej omše, vypočuli si prednášku o synodalite Cirkvi a zapojili sa do rozhovorov v menších skupinách o aktuálnej situácii na úrovni farností. Deň sme slávnostne ukončili zaspievaním Akatistu, modlitby východnej Cirkvi k Presvätej Bohorodičke. Po všetkých aktivitách sme sa vrátili do Kunovíc, kde nás farníci opäť srdečne prijali.

V nedeľu sme znova slávili svätú omšu, ktorej predsedal a mal homíliu náš duchovný otec Lovro. Počas omše sme mali možnosť predstaviť náš seminár. Po liturgii a nedeľnom obede sme sa ešte stretli na káve; spolu s rodinami a s farárom farnosti, otcom Ladislavom Kuncom, sme strávili čas rozhovormi, smiechom a spevom.

Celá skúsenosť bola výnimočná — zakúsili sme život farníkov, zažili krásne a slávnostné liturgické obrady a mohli sme svedčiť o svojej viere. Bol to čas naplnený duchovne i ľudsky.

Počas víkendu 10.–12. októbra sme prežili nádhernú skúsenosť — celý náš seminár sa zúčastnil spoločného stretnutia bohoslovcov a ich predstavených na Velehrade

Stretnutie seminaristov na Velehrade

Dňa 5. septembra sme sa vydali na cestu do talianskeho mesta Regalbuto, aby sme tam mohli sláviť Francescovu primičnú svätú omšu v jeho rodnej vlasti.
Naša púť začala v Nitre a prvou zastávkou bola Pescara – mesto, odkiaľ pochádza náš bývalý seminarista Stefano. Pre mnohých z nás bol ako brat, a preto sme sa veľmi tešili na opätovné stretnutie. Privítal nás spolu so svojou manželkou a dcérkou. Ich život a svedectvo nám ukázali, že Boh naozaj oslobodzuje a dáva omnoho viac, ako si vieme predstaviť.

Po srdečnej návšteve u Stefanovej rodiny sme pokračovali smerom na juh, až do Regalbuta. Keď sme dorazili na Sicíliu, prekvapilo ma prostredie – pripomínalo staré westernové filmy so suchými kríkmi, púštnou krajinou a kaktusmi. Namiesto duelov sme však spoznávali prostredie, kultúru a Francescových blízkych.

Zaujímavé bolo, že sa ľudia, so svojimi ťažkými životmi nezatvrdili ale naučili sa darovať sa a radovať.  Možno aj preto bola Francescova primičná svätá omša naplnená nesmiernou radosťou, ktorú sme spolu s nimi mohli prežívať.

Dňa 5. septembra sme sa vydali na cestu do talianskeho mesta Regalbuto, aby sme tam mohli sláviť Francescovu primičnú svätú omšu v jeho rodnej vlasti.

Francescová primičná svätá omša na Sicílii

V sobotu 7. októbra 2025 sme navštívili farnosť Vysoká nad Kysucou. Pri tejto príležitosti sme sa zúčastnili hodových slávností a slávili sme svätú omšu spolu s miestnymi veriacimi.

Svätú omšu predsedal náš nový špirituál Lovro, ktorý prvýkrát predsedal liturgii v rámci našich výjazdov. Spolu s ním koncelebroval aj miestny pán farár Mgr. František Mikuláš, ktorý nás prijal s veľkou otvorenosťou a pohostinnosťou. V kázni nás povzbudil rektor Ján k vytrvalosti vo viere a k ochote niesť evanjelium tam, kam nás Pán pošle.

Súčasťou liturgie boli aj naše svedectvá a služba pri oltári. Mikolaj sa podelil so svojou skúsenosťou povolania a viacerí z nás sa zapojili do liturgie ako miništranti a prednášali úvody k čítaniam. Pre nás všetkých to bola príležitosť opäť svedčiť o Božom pôsobení v našich životoch a byť blízko tým, ku ktorým sme poslaní.

Hudobne svätú omšu sprevádzala Ľudová hudba bratov Minárikovcov spolu s miestnou mládežou z Vysokej nad Kysucou a Turzovky. Ich spev a hudba prispeli k slávnostnej a radostnej atmosfére.

, ktorá sa nachádza v areáli farskej budovy. Táto záhrada je výnimočným miestom ticha, modlitby a zamyslenia, kde rastliny a stromy nesú symboliku Svätého písma. Vidieť, ako možno Božie slovo stvárniť aj v podobe živej prírody, nás všetkých veľmi oslovilo.

Farnosť Vysoká nad Kysucou nás prijala s otvoreným srdcom. Oslovila nás najmä horlivosť a spôsob ohlasovania miestneho farára Františka, ktorý je pre nás príkladom, ako slúžiť s nadšením a láskou. Sme vďační za túto skúsenosť blízkosti Cirkvi a živého spoločenstva veriacich.

V seminári sa pripravujeme na kňazskú službu pre Krista a jeho Cirkev. Práve takéto stretnutia sú pre nás dôležitou súčasťou formácie – keď môžeme vidieť vieru v konkrétnych ľuďoch, byť s nimi a deliť sa o radosť z evanjelia. Ďakujeme farnosti Vysoká nad Kysucou za prijatie a spoločne prežitý deň.

V sobotu 7. októbra 2025 sme navštívili farnosť Vysoká nad Kysucou. Pri tejto príležitosti sme sa zúčastnili hodových slávností a slávili sme...

Navštívili sme farnosť Vysoká nad Kysucou

Na začiatku septembra sme sa zúčastnili krásnej konvivencie v Porto San Giorgio v Taliansku pre seminaristov a kandidátov, ktorí chcú vstúpiť do seminára. Mohli sme znovu zakúsiť to, o čom písal svätý Pavol Korinťanom: „Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však ohlasujeme ukrižovaného Krista: pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo“ (1Kor 1,22-23).

Boli sme svedkami ohlasovania Krista cez Kika, Ascensión a otca Mária. Aj vo svojej starobe, neoddeliteľne spojenej s utrpeniami a slabosťami, zostávajú verní, horliví a neprestajne hlásajú Kristovu lásku. Zhromaždenie takmer 1000 osôb z celého sveta, vrátane 211 chlapcov pripravených vstúpiť do seminára, potvrdzuje, že Pán neprestáva povolávať a trpezlivo hľadá tých, ktorí by mohli odpovedať na jeho volanie. Do nášho seminára bol vylosovaný jeden chlapec – Ján, ktorý pochádza z Poľska.

V prvý deň predsedal ranným chválam kardinál Zuppi, predseda Talianskej biskupskej konferencie. V ten deň sme mali aj liturgiu zmierenia s individuálnou spoveďou a skrutáciu Božieho slova. Počúvali sme svedectvá itinerantov, ktorí celý svoj život odovzdali evanjelizácii na všetkých kontinentoch sveta. Bol aj čas, keď sme si medzi seminaristami mohli vymeniť skúsenosti, rozprávať o svojich ťažkostiach a krízach. Predovšetkým si každý z nás mohol pripomenúť svoje začiatky, strach spojený s neznámym, kde bude vylosovaný do seminára, ale aj zázraky, ktoré Boh konal počas rokov našej formácie – zázraky, ktoré je niekedy ťažké vnímať v každodennom živote.

Sme vďační Bohu, že sme takto mohli začať nový školský rok.

Na začiatku septembra sme sa zúčastnili krásnej konvivencie v Porto San Giorgio v Taliansku pre seminaristov a kandidátov, ktorí chcú vstúpiť do seminára.

Naše dejiny