Počas Veľkého pôstu máme vo zvyku modliť sa Krížovú cestu, ktorá nás vedie k hlbšiemu zamysleniu nad utrpením a obetou Ježiša Krista. Každý piatok počas pôstu sme putovali na Kalváriu v Nitre, kde sme si postupne prechádzali jednotlivé zastavenia. Tieto zastavenia sme často sprevádzali vlastnými slovami a spájali s konkrétnymi životnými situáciami. Bolo zaujímavé vidieť, ako aj v našich každodenných zápasoch sa odrážajú udalosti z Krížovej cesty.

Zameriavali sme sa na osobné prežívanie každého zastavenia, kde každý z nás zdieľal svoj pohľad na Kristovo utrpenie. Cítili sme, že táto cesta je skutočne aktuálna v našich životoch.

Jeden fakt však zostal nezmenený: nepochopiteľná skutočnosť, že sme schopní "zabiť brata" – Krista, len preto, že chceme byť bohmi. Táto temná realita ľudského srdca nám ukazuje, ako veľmi sme náchylní k hriechu a pýche, ktorá nás oddeľuje od Boha.

V týchto chvíľach sa nachádzame v našich vlastných biednych situáciách, kde sa Boh k nám prihovára mocným spôsobom. Odpovedá Akedá, zviaž ma mocne, aby sme mohli zakúsiť Paschu – prechod z temnoty do svetla, zo smrti do života.

Pohľad na Krista, ktorý trpí a umiera za nás, nás pozýva, aby sme aj my mohli radostne prijať túto obetu a vzkriesenie. Naším cieľom je naplniť svoje srdcia vďačnosťou a túžbou nasledovať Krista na tejto ceste, aby sme aj my mohli s radosťou vykríknuť: "Christos Vos..." – "Kristus vsta..!"