Tento máj sme mali príležitosť stráviť niekoľko víkendov v Žiline, čo nás veľmi potešilo. Na jednej strane sme mohli navštíviť naše spoločenstvá tam, a na druhej strane sme mali možnosť prežiť čas spolu mimo akademického prostredia.

Tak ako izraelský národ musel vystúpiť na horu, aby počul Boha – či už na Sinaji alebo na vrchu Blahoslavenstiev –, aj my sme mali príležitosť vystúpiť na dve hory: prvý víkend na Lietavský hrad a druhý na Turzovku.

Výstup na Lietavský hrad bol ideálnou príležitosťou nadviazať kontakt s prírodou a vnímať Boha odzrkadleného v stvorení. Keď sme boli hore na hrade a hľadeli na celú oblasť Žiliny, mohli sme zvolať: „Všetky diela Pánove, chváľte Pána!“ Príjemným prekvapením bolo aj zistenie, že existujú iniciatívy na obnovu hradu, čo je znakom toho, aké dôležité je zachovávať vlastné tradície a históriu.

Druhý vrch sme vystúpili pri príležitosti 8. mája, keď sme spolu s biskupom putovali do Turzovky. Bolo to veľmi obohacujúce stretnutie, pretože spolu s ním vystúpili viaceré spoločenstvá a charizmy Cirkvi, takže sme mohli kontemplovať jednotu Cirkvi v jej rozmanitosti. Na konci Eucharistie, venovanej Márii, Matke Cirkvi, sme mali príležitosť predstaviť každú charizmu a komunitu v rôznych zónach okolo baziliky. Spolu s ostatnými bratmi z Neokatechumenátnej cesty sme mohli spievať a s veľkou radosťou ohlasovať Kerygmu vzkrieseného Krista. Ako čerešnička na torte prišla v ten istý deň správa o voľbe nového pápeža Leva XIV.

Ďakujeme Bohu za toľké dary, ktorými nás požehnal, a prosíme, aby sme mu zostali verní – jeho láske k nám, Cirkvi a povolaniu, ktoré sme dostali.