V piatok, 17. septembra sa traja z našich seminaristov vydali na cestu odprevadiť presbytera Janeza Bokavšeka domov do Ľubľany v Slovinsku. Bola to aj výborná príležitosť spoznať jeho spoločenstvo, teda prvé spoločenstvo ľubľanskej katedrály.

S nimi nás, okrem Janeza, spája aj fakt, že je to spoločenstvo Alojza Oberstara, ktorý bol rektorom nášho rektora v seminári vo Varšave. Ďalšou skutočnosťou, ktorá nás spája je, že zodpovední toho spoločenstva sú Jože a Tatjana Medved, ktorí sú katechisti nášho seminaristu Raula v Rijeke.

Oni otvorili svoj dom pre nás a tam sme sa cítili veľmi vítaní, znova prekvapení zakusujúc pohostinnosť bratov. Keďže oni v tých dňoch odovzdávali konvivenciu etapy Otče náš, zverili nás do rúk Fanči, ktorá je katechistkou, itinerantkou zodpovedná za Srbsko.

V sobotu sme sa s bratom Andrejom vydali na púť do národnej svätyne Slovinska – Brezje, kde sme sa modlili pred obrazom Márie Pomocnice kresťanov. Ukázal nám aj nádhernú prírodu v okolí jazier Bled a Bohinj.

Večer sme sa vrátili do Ľubľany sláviť eucharistiu s prvým a šiestym spoločenstvom katedrály, ktorej predsedal Janez. Na nej sme poďakovali Bohu za všetky dobrodenia a za naše dejiny zdieľajúc sa s bratmi našimi skúsenosťami.

Boh nás opäť prekvapil štedrosťou a otvorenosťou bratov. Vďační sme mu aj za skúsenosti života vo viere, ktoré sme počuli od bratov. Je to život síce neuchránený od starostí a ťažkostí ale život naplnený. Videli sme na ich životoch, že dávať život znamená skutočne ho žiť.