Zimný semester sa skončil skôr, ako všetci očakávali, a na Vianoce sme sa rozišli do svojich domovov. Len Alejandro zostal na Slovensku a pomáhal vo farnosti Žilina - Hájik. Keď sme sa po Vianociach začali vracať do seminára, začal sa pre nás intenzívny čas učenia. Dostať sa späť do rytmu seminárneho života nebolo ľahké, ale prinieslo to veľa vnútorného pokoja a radosti zo spoločného pobytu s bratmi.

Jeden z púštnych otcov povedal, že „mníšska cela je ako ohnivá pec, v ktorej traja mládenci našli Pánovho anjela“. Je nás trochu viac, ale niekedy sa zdá, že je rovnako horúco. To však nie je to najdôležitejšie, ale naopak: každý z nás, nech je akýkoľvek, môže nájsť pomoc u Pána. Pánova vernosť, to je krásna skúsenosť. Nielen vtedy, keď nám pomáha učiť sa, ale predovšetkým ju vidíme v každodennej eucharistii a v dare kresťanského spoločenstva.

Téma „ohnivej pece“ je pre náš každodenný život dôležitá ešte z jedného dôvodu. Každý deň pálime v peci, aby sme mali doma teplo. Prednedávnom sme sa rozprávali o tom, že drevo, ktoré máme teraz, nám nebude stačiť do konca zimy. O niekoľko dní sa našli darcovia, ktorí nám drevo zaobstarali. Veľmi ma to oslovilo, pretože som videl, ako sa Pán stará a už vopred posiela „Pánových anjelov“.

Tak, ako traja mládenci spolu s anjelom spievali a jedným hlasom ďakovali Bohu, sme aj my vďační za dar jednoty, za bratov a sestry, ktorí sa o nás starajú, a tak konkrétne prejavujú Božiu lásku.