Diecézny misijný seminár v Žiline
Redemptoris Mater
Menu

Seminárna Púť "Po Stopách Carmen" Španielsko

5. March 2020 - Autor: Seminaristi
Hlavný obrázok

V dňoch od 12 do 16. februára sme po celkom úspešnom zakončení skúškového obdobia mohli vycestovať na krátku, avšak veľmi intenzívnu a hodnotnú púť do Španielska. Naše prvé kroky viedli do Seminára Redemptoris Mater v Madride na miesto dočasného odpočinku Carmen Hernandez Barrera.

Tu sme predniesli Bohu naše modlitby o uznanie jej zásluh v procese vynesenia na oltáre len preto, aby čo najviac ľudí mohlo aj vďaka jej svedectvu lásky ku Kristovi dosiahnuť spásu. My sami sme si pripomínali veľké dobrá, za ktoré jej vďačíme. Je to predovšetkým hlbšie prežívanie našej viery vďaka neustálemu objavovaniu tajomstva krstu.

Ona obohatila naše životy najmä tým, že Biblia - Slovo života je nám dané úplne zadarmo ako najkrajší prejav Božej prítomnosti v chvíľach radosti i ťažkosti. Jej vďačíme za poznávanie dejín spásy skrze dejiny Izraela a koreňov našej viery v Judaizme. Ona nám tiež ukázala, že jednota v Cirkvi je viditeľná skrze pápeža, a ako sama povedala, že to vôbec nezáleží od jeho osobnostných kvalít.

Nakoniec realizácia Druhého Vatikánskeho koncilu v našich spoločenstvách bolo v jej vízií neustálou túžbou. Tento prejav Ducha svätého a snaha o jednotu kresťanov, nie ako nutné zlo, ale víťazstvo Ježiša Krista nad hriechom.

Rektor madridského seminára nám rozprával o zázrakoch, ktoré sa stali v dejinách ich seminára, ako Boh konal, o ich misii. Je zaujímavé ako Boh tvorí jednotu práve cez toto – rozpoznať Božie dielo v našich dejinách, to je ten bod, ktorý nás spája. Spolu s ním sme spravili prehliadku seminára, ktorú sme zakončili na hrobe Camen. Tam sme sa spolu modlili a prosili sme na jej príhovor o dar nerozdeleného srdca, tak ako mala ona, milovať Boha nadovšetko.

V stredu sme dorazili do mesta Zaragoza, kde nás prijali bratia z prvého spoločenstva farnosti San Braulio. Deň sme začali návštevou chrámu svätých Engracia a Lamberto. Slovo, ktoré sme tam dostali bolo, aby sme nasledovali kroky sv. Lamberta, ktorý potom ako mu sťatá hlava mimo mesta, vzal svoju vlastnú hlavu a s ňou sa vrátil pod pazuchou až do do jeho domus ecclesiae, s úmyslom vrátiť sa do svojho spoločenstva. Jeho život nám pripomenul, že v momentoch krízy povolania, je dôležité „nechať bokom“ našu hlavu, ktorá je znakom rozumu, a vždy sa vrátiť do spoločenstva, kde sa ukazuje Pánov duch a jeho vôľa práve cez jednotu a lásku medzi bratmi.

Návštevu mesta sme pokračovali na brehu rieky Ebro, kde nás sprevádzal padre Javier, ktorý nám dal malú katechézu. Táto nám pomohla lepšie pochopiť situáciu, v ktorej sa nachádzal apoštol Jakub počas jeho misie. V tejto situácii mu Panna Mária poradila a povzbudila, aby dokončil svoju misiu: priniesť evanjelium až po koniec sveta. Od rieky sme sa prešli až ku bazilike, kde sme prosili predovšetkým o dar viery a horlivosti pre evanjelizáciu.

Deň 14. februára, sme navštívili mesto Tudela, v ktorom sme mali privilégium navštíviť katedrálu kam Carmen prichádzala na omšu. Farár sa veľmi potešil, že nás mohol prijať a pozval nás sláviť omšu a tam povedať naše skúsenosti. Veľmi sa nás dotklo že sme mohli navštíviť miesta, kde Carmen prvý krát pocítila lásku k ohlasovaniu dobrej noviny.

Bolo nám povedané, že Carmen po omši v katedrále pokračovala do kolégia, bolo to tam, kde Carmen počúvala prvé svedectvá misionárov ktorí prichádzali z Indie. V tých rokoch v nej začal rásť misijný duch, ktorého si ponesie so sebou počas celého života. Následne sme navštívili dom v ktorom vyrástla.

V čase obedu sme išli do Agredy. Tam sme sa stretli so seminaristom Davidom, ktorý pochádza odtiaľ a je v seminári v Brazílii a stretli sme aj jeho otca. Porozprával nám históriu svojho mesta a pozval nás na obed do reštaurácie, ktorá sa nachádzala v budove, ktorá bola kedysi synagógou.

Po obede sme navštívili v Palacio de los Castejones, kde sme mohli čítať o Carmen a o iných misionároch z tamojšej diecézy, ktorí pôsobia na celom svete.

Potom sme išli do kláštora kde žila ctihodná Maria de Jesus de Agreda, veľká mystička, ktorá napísala knihu o Panne Márii a mohli sme sa aj pomodliť pri jej rakve. S mníškami, ktoré žijú v tomto klauzurnom kláštore sme sa rozprávali o našom povolaní a o potrebe evanjelizácie celého sveta.

Carmenina matka, prv než ju porodila, vrátila sa do Olvegy, mesta odkiaľ pochádzala. Idúc v jej stopách aj my sme sa z Tudely vydali do Olvegy, kde sme najprv navštívili gotický kostol Santa María la Mayor v ktorom Carmen bola pokrstená. Tam sme videli veľmi dôležitý bod našej púte, krstiteľnicu tej, ktorá nás pozvala na Cestu obnovy krstu. Pozoruhodné je to, čo nám tam bolo povedané, že tá krstiteľnica ma tvar zemegule, akoby od začiatku poznačovala jej život misionárskym duchom.

Neskôr sme navštívili samé centrum mesta, kde sa nachádza dom, v ktorom sa Carmen narodila. Dom je umiestnený na hlavnom námestí, ktorý jej rodina teraz používa len počas leta.

Večer 14. februára sme dorazili do farnosti Panny Márie de la Paloma v Madride, kde nás prijali bratia zo spoločenstiev. Toto je jedna z prvých farností na svete, kde sa dávali katechézy, v roku 1970.

Na druhý deň, v sobotu ráno, sme sa modlili Rané chvály v jednej zo sál Katechuménia a večer sme slávili eucharistiu s prvým a druhým spoločenstvom farnosti. Na eucharistii jeden z našich seminaristov, Francesco, povedal svoju skúsenosť.

Návšteva tejto farnosti v nás vyvolala hlbokú radosť: môcť byť prítomní na miestach, kde sa zrodila Cesta, cez ktorú Pán každý deň nám ukazuje svoje milosrdenstvo a svoju lásku.

Naše životy sú poznačené nie len našimi dejinami, ale aj určitými miestami. Jedno takéto miesto, je aj Kikov byt. Presne na tomto mieste začínajú dejiny neokatechumenatnej cesty, ktorá mala vplyv na tisíce a tisíce ľudí, ktorí začali robiť cestu obrátenia v malom spoločenstve.

V jednom momente hlbokej existenciálnej krízy, práve na tomto mieste Kiko počul hlas Panny Márie, že treba robiť spoločenstvá podľa vzoru nazaretskej rodiny. Dnes sa tam, na tomto mieste ešte stretáva najstaršie spoločenstvo, o ktorom sme počúvali na prvotných katechézach.

Na tomto mieste sme cítili hlbokú vďačnosť Bohu a Panne Márii za dar Cesty, spoločenstva a povolania, ktoré nám Boh dal vo svojej Cirkvi.

Navštívili sme aj katedrálu Virgen de la Almudena v Madride, kde nás zaujala ikona „Virgen del Camino". Kiko sa tiež podieľal na výzdobe presbitéria katedrály, kde vytvoril vitráže, v každej s nápisom „Slovo“ v rôznych jazykoch. Pod nimi sme mohli tiež vidieť jeho ikony, ktoré maľoval. Boli sme zasiahnutí veľkoleposťou katedrály, ktorá mala gotické prvky spojené s neoklasickými prvkami.

Madrid a miesta, ktoré sme navštívili zanechali v nás naozaj hlboký duchovný, ale aj umelecký zážitok.