Streda 10. 2. Loreto - Porto San Giorgio - Offida

Piatym dňom sme dosiahli cieľ našej púte, pretože sme vstúpili do domu, kde má korene naša viera. V Lorete sa totiž nachádza jedná z najdôležitejších relikvií našej kresťanskej viery: Svätý dom, kde Panna Mária počula a uverila v radostnú zvesť. Ráno sme mali možnosť modliť sa a prosiť Pannu Máriu o milosť uzdravenia pre nášho biskupa.

Po prehliadke Loretánskej baziliky, sme mohli sláviť eucharistiu v kripte pod Svätým domom. Po eucharistii sme vyrazili z Loreta do Porto San Giorgio, kde je na itinerancii Alejandro (náš seminarista z Hondurasu). Obedovali sme s ním v reštauracii „Il Gambero“ a po krátkej návšteve Neokatechumenatného centra „Servo di Jahvé“ v Porto San Giorgio, sme sa dostali do Offidy, kde sme sa spolu s mníškami benediktínkami modlili vešpery.

Štvrtok 11.2. Manopello - Pescara - Roseto

V šiesty deň našej púte sme zamierili opäť o čosi viac na juh do malého mestečka Manopello. Nachádza sa tu šatka prežiarená Ježišovou tvárou z momentu zmŕtvychvstania. Pán nás opäť prekvapil, keďže bez ohlásenia tam na nás čakal istý kapucín, ktorý nám veľmi ochotne vysvetlil históriu relikvie a umožnil nám mať eucharistiu v tejto svätyni.

Pokračovali sme v našej púti do mesta Pescara, odkiaľ pochádza náš seminarista Stefano. Zavítali sme do Stefanovej farnosti, tu nás prívital farár Carmine a stretli sme sa aj so Stefanovou rodinou. Prijali nás na obed a mohli sme okúsiť špeciality tohto regiónu, zvlášť „arrosticini“.

Tento bohatý deň sme zakončili v Rosete, pri hrobe Giacoma, ktorý bol katechistom zodpovedným za Ex-Juhosláviu a pomohol mnohým chlapcom objaviť ich povolanie, vrátane Raula a Lovra.

Piatok 12. 2. Offida - Macerata - Terst

Na záver púte nám Boh doprial ešte jeden dar, návštevu seminára RM Macerata, kde sme sa na chvíľu zastavili. Seminaristi nás previedli seminárnou budovou, ktorá nás oslovila svojou jednoduchou krásou a tiež nás prijal don Mário, ktorý je rektorom seminára, a s ktorým sme sa chvíľu rozprávali.

Večer toho istého dňa sme dorazili naspäť do Terstu, kde sme počúvali úvod do Pôstu, ktorý ohlasoval Stefano Gennarini so svojim ekipom v katedrále San Giusto. Vďační Bohu aj za túto „pozornosť“ voči nám, sme sa na druhý deň vo večerných hodinách vrátili naspäť do nášho seminára v Bratislave.

Deo gratias. Sme vďační Bohu za túto púť, a za to že sme mohli po ceste aj evanjelizovať, dávať svoje svedectvo. Všade sme boli prijímaní s láskou ako pútnici a mohli sme sa cítiť sprevádzaní Božou prozreteľnosťou. Každý z nás si domov odniesol osobné spomienky z tejto púte, ktoré isto dávajú odvahu kráčať ďalej v spoločenstve na ceste viery. Ešte raz sme mohli zakúsiť, že Cirkev nie je niečo abstraktné, ale že sú to konkrétni bratia a sestry, ktorí sú Bohom postupne oslobodení, aby už nežili pre seba samých. Tak sa stávajú ochotní slúžiť si navzájom tým, čo majú a nakoniec dať aj svoj život z lásky k blížnemu.

Špirituál SRM Žilina