Jáger 9. – 11. február

Naša púť Rumunskom neskončila. V stredu večer nás vrúcne prijal maďarský seminár Redemptoris Mater v Jágri, ktorý nás prichýlil na dve noci. Je to pre nás vždy veľkou pomocou vidieť iné semináre a ich život. Každodennosť života v seminári môže niekedy zahmlievať očiam to, čo všetko Pán už vykonal a stále koná. Navštíviť seminár na odlišnom mieste, s inou rečou, v inej skutočnosti, avšak s veľmi podobnými ťažkosťami a zápasmi, nám pomohlo si pripomenúť, že takéto dielo môže riadiť a viesť len Duch. Aj preto sme pri spoločnom slávení eucharistie mohli zdieľať naše skúsenosti, ako nám Boh pomáha v našom povolaní. Rektor seminára Michal sa nám venoval celý ďalší deň, keď nás sprevádzal malebným centrom Jágra. Z bohatej histórie tohto mesta nemožno opomenúť hrad, ktorý odolával veľmi dlhý čas Turkom a jágerské biskupstvo, ktoré vzniklo v roku 1009. Jágerská diecéza mala v Uhorsku silné postavenie a zázemie, spadala pod ňu aj časť východného Slovenska, Košické a Rožňavské biskupstvo sa oddelili od Jágerskej cirkevnej provincie až v roku 1977.

Jágru, pre svoje vhodné podmienky na pestovanie viniča, dodáva výnimočnosť aj dobré víno, o čom sme sa sami mohli presvedčiť.

A aby toho nebolo málo, prvý večer sme zavítali aj do Missio ad Gentes v tomto meste, a mali tak opäť milosť sláviť liturgiu s rodinami, ktoré zanechali svoje domovy a dali sa úplne k dispozícií pre evanjelizáciu.

Budapešť 11. február

V piatok, po rannej modlitbe a raňajkách sme sa dali na cestu naspäť do seminára. Po ceste sme však mali hlavné mesto Maďarska. Tak teda sme sa zastavili v Budapešti. Najprv sme si spravili krátku prehliadku mesta. Na západnej strane Dunaja je Budínska hradná štvrť, v ktorej sa nachádza Budínsky hrad, krásny neogotický kostol Mateja a socha sv. Štefana Uhorského. Odtiaľ bol krásny výhľad na západnú časť mesta – Pešť, z ktorej vynikala budova maďarského parlamentu, ktorú sme si neskôr pozreli aj z blízka. Po obede sme v jednej neďalekej reštaurácii okoštovali maďarskú kuchyňu. Potom sme si šli pozrieť aj veľkolepú Baziliku sv. Štefana, tá je významná nie len svojou umeleckou a historickou hodnotou, ale aj relikviou pravice svojho patróna, a je samozrejme skvelým miestom pre modlitbu. Mohli sme sa tam poďakovať Bohu za túto púť a za všetky milosti, ktorými nás na nej obdaril. Následne sme nastúpili do auta a pokračovali sme na ceste naspäť domov. Večer sme šťastne dorazili do Bratislavy.

Záver

Boh, ktorý je usporiadateľ časov a každému deju dáva správnu dobu, nám štedro doprial bohatý a pestrý týždeň. Vynorili sme hlavu nad hladinu každodennosti a pozreli sa na šíry obzor sveta, v ktorom nás Pán povolal k Evanjelizácii.

Zažili sme bratské prijatie i početné radosti, Boh nás stále prekvapoval tvorivosťou svojej prozreteľnosti, ktorou sme sa nechali viesť. Zažili sme taktiež svoje slabosti, tie nás všade sprevádzajú ale práve v nich sme zakúsili aj Božie lásku, ktorá jediná dokáže hriešneho človeka urobiť tvorom schopným darovať svoj život pre Evanjelizáciu.

Vďačíme Bohu osve za každého brata a sestru, ktorých sme stretli na tejto púti.