Čínske porekadlo hovorí: „Mudrc ukazuje mesiac a hlupák vidí prst.“ Istým spôsobom sa to dá aplikovať aj na život v seminári. Povedzme, že namiesto povolania sa každý, od formátorov, seminaristov až po kuchárov, môže sústrediť na hľadanie samého seba. Božia vôľa sa hmlisto zahalí do vlastnej vôle a kontúry sú nakreslené v miske šošovice alebo schopnosti urobiť aj z chodenia do spoločenstva modlu, ktorej sa treba klaňať pokiaľ slúži na moju oslavu. No pokušenia a tiež krízy sú veľmi potrebné aby sme si uvedomili, že nič nemôže nahradiť odpoveď Boha na naše trápenie. Bohu totiž nie je ľahostajný náš život. On jediný nás pozná dobre.

Preto sme tohto roku namiesto na západ Európy zamierili na južný východ, smerom do Rumunska. Nádejali sme sa, že tam nás bude čakať čiastočná odpoveď na to, kam by mohli smerovať misijné povolania. Volanie k naplneniu tej túžby človeka, ktorú by mal vyplniť jedine Ten, ktorý pozná každé tajomstvo a prebádal všetky hlbiny a záhyby ľudskej duše. Nemýlili sme sa, popri hojnosti a štedrej radosti, ktorú sme zakúsili ako predzvesť počas krátkeho pobytu v Orlických horách u nášho dobrého priateľa, kňaza a misionára nás očakávala „Surpriză mare“ na púti k rodinám na misii v Rumunsku a Maďarsku. Nazeranie na tie isté povolania, ktoré sú lepšie viditeľné na druhom seminaristovi, v inom seminári, v inej krajine, v iných podmienkach pomáhajú uvidieť cieľ kam nás volá Boh, aby sme mohli zvestovať chudobným svetlo Kristovho zmŕtvychvstania, to svetlo ktoré nemôžu zahaliť ani najtemnejšie mraky ľudského utrpenia.

Rektor SRM Žilina

Dobruška – Orlické hory - Deštná 4. - 6. február

Náš voľný čas po ukončení skúškového obdobia sme náležite využili. Rozhodli sme sa navštíviť otca Augustína Slaninku CM, ktorý pôsobí už siedmy rok na misii v Dobruške, v Českej republike. Augustín pre nás pripravil na tieto dva dni bohatý oddychový program: bežkovanie v blízkych Orlických horách, pričom na bežkách stáli niektorí z nás po prvýkrát. Ďalej to boli kolky a spoločná večera v miestnom pivovare Rampušák. Ubytovaní sme boli v zariadení, ktoré spravuje Schönstattské laické hnutie, kde sa o nás starala pani Hana, ktorá nás veľmi láskavo prijala a bola to ona, kto nám toto hnutie predstavil. Veľmi nás oslovila štedrosť, ktorú nám cez Augustína a ostatných ľudí Boh prejavil a zároveň sme vďační za všetky tieto dobrá.

Misia vincentinov v Dobruške a okolí

Naša návšteva v Dobruške nám poskytla možnosť konfrontovať sa s realitou, ktorá je v Českej Republike. Tam Otec Augustín a jeho spolubratia vincentíni slúžia, nielen v Dobruške, ale aj v kostoloch okolitých dedín. Jedná sa o malé a starobylé kostoly, veľmi pekne obnovené vo vnútri. V týchto kostoloch sa zhromažďujú malé spoločenstvá veriacich, v počte 20, 30 alebo 40 ľudí. Napriek nízkemu počtu osôb, nás privítali veľmi srdečne, čo nám pomohlo zabudnúť na strašnú zimu v kostole. Sväté omše boli obohatené našimi spevmi a úvodmi k čítaniam. V nedeľu sme sa rozdelili na tri skupiny, z ktorej sa každá zúčastnila na dvoch omšiach v iných kostoloch okolo Dobrušky. Počas liturgie sme mali príležitosť porozprávať o našej skúsenosti a dávať na svetlo lásku, ktorou Boh miluje každého jedného z nás. Bola to pre nás možnosť rozpamätať sa na všetky tie diela a zázraky, ktoré učinil Pán v našich životoch, na to z akého stavu smrti nás oslobodil, na našu nevernosť a na jeho nesmierne milosrdenstvo.