Odo dňa 29. augusta do 3. septembra náš pán biskup Tomáš Galis pozval všetkých seminaristov, ktorí patria pod Žilinskú diecézu, na neformálne stretnutie, ktoré malo za úlohu obnoviť našu duchovnú stránku a načerpať sily na začiatok nového školského roku.

Prišli sme plní očakávaní do Rodinkova: miesta, ktoré patrí diecéze a ktoré vzniklo, aby pomohlo rodinám nachádzajúcim sa v duchovnej kríze alebo rodinám, ktoré chcú prežívať vlastnú vieru.

Celé toto stretnutie bolo pripravené predstavenými Nitrianskeho seminára a našim pánom biskupom, ktorý ako prvý chcel, aby sa to všetko mohlo zrealizovať.

Každý deň sme začali s Božím slovom a okrem stredy a piatku, sme pracovali od rána do poludnia: bola to veľká príležitosť pre nás, rozprávať sa s ostatnými seminaristami, s ktorými sa málokedy stretávame, a s ktorými budeme jedného dňa pracovať spolu vo farnostiach; takže bolo to veľmi obohacujúce.

Dostali sme veľa povzbudivých slov, začínajúc od pondelka, kedy pán farár z farnosti Hájik v Žiline Vladimír Kutiš predstavil svoju osobnú skúsenosť v nemocnici pri pacientoch na covidovom oddelení. Bolo to veľmi silné a všetci sme boli vďační za toto svedectvo.

Na ďalší deň, k nám prišli novokňazi Žilinskej diecézy, ktorí nám vyrozprávali ich prvé a nové skúsenosti vo farnostiach, kde pôsobia ako kapláni. Dodali nám veľa odvahy k ohlasovaniu živého Krista pre tento svet, ktorý stále viac zabúda na Boha.

V stredu prvého septembra sme mali trochu oddychu od práce: zhromaždili sme sa však na takzvaný „workshop“ o pastorácii vo farnostiach pre rodiny. Boli sme nadšení z toho, čo otec Roman Seko, zodpovedný za Rodinkovo, hovoril o obrovskej dôležitosti rodín pre farský život. Svedectvo manželského páru spečatilo všetko to, čo bolo povedané o rodinách a jej úlohe pre celú farnosť. Hovorili nám veľmi silnú skúsenosť o covide a ako obidvaja prežili túto chorobu na vlastnej koži.

Keď sme v piatok hovorili všetci naše skúsenosti o tom, čo sme zažili tento rok v Rodinkove, spoločnou vecou, z ktorej sme sa veľmi tešili, bol osobný rozhovor s pánom biskupom Tomášom. Trpezlivo a horlivo chcel každého seminaristu počúvať (a bolo nás okolo 30!). Tento rozhovor bol mannou z neba pre každého jedného z nás. Dostali sme povzbudzujúce slová a odvahu ísť ďalej a kráčať za Kristom.

Ďakujeme Bohu za to všetko, čo sme v Rodinkove dostali a zažili, a nikdy na to nezabudneme.