Pred pandémiou, sa náš seminár po Pasche zúčastňoval púte spolu s ďalšími seminármi, aby takto prežil s radosťou čas oktávy, ktorú nám dáva Cirkev. Tento rok to nebolo možné. Ale inšpirovaní životom blahoslaveného Franza Jägerstättera sme cez víkend 22.-24.4, cestovali do Bavorska. Už od prvého dňa sme videli ako nás Boh predchádza. V hoteli, kde sme boli ubytovaní, sme sa stretli s kuchárom Giacomom, ktorý je z Talianska, on nám porozprával jeho dejiny pri dobrej pizzi.

V sobotu ráno, prvým miestom našej cesty bol Marktl am Inn, mesto kde sa narodil pápež Bededikt XVI. Tu sme navštívili dom tohoto jednoduchého a pokorného pracovníka v Božej vinici, našli sme kostol, kde bol pokrstený a spoznali sme lepšie jeho dejiny, jeho skúsenosť počas Druhej svetovej vojny, jeho dôležitú úlohu počas Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý bol podstatný pre vznik neokatechumenátnej cesty.

Po krátkej prechádzke po meste, sme sa presunuli do Altöttingu. Tu sa nachádza krásna socha Panny Márie z trinásteho storočia, v gotickom štýle, ktorá je kvôli jej farbe nazývaná Čierna Panna Mária. Jej sme mohli zveriť starosti, vyprosovať si milosť a vzdávať vďaky Panne Márii za dar spoločenstva a jej “áno” archanjelovi Gabrielovi.

Poobede sme sa vydali do cieľa našej púte - St. Radegund v Rakúsku, miesta kde sa narodil blahoslavený Franz Jägerstätter a kde sa nachádza jeho hrob. Pre nás to bola fantastická skúsenosť. Ako prvé sme navštívili jeho hrob, pekný a jednoduchý ako on. Potom sme prišli do jeho domu. Tam nám čakala jeho dcéra. Ona mala len dva roky keď otec zomrel. Videli sme aka bola šťastná keď rozprávala o otcovi, ako sa nebál smrti, ako sa necítil sám lebo vedel, že Boh bol s ním. Často myslíme, že svätosť je niečo vzdialené, ale jeho dejiny, nám pripomenuli, že sa každý z nás môže stať svätcom.

Na konci dňa sme docestovali do Salzburgu. Tam nám čakali rodiny v Misii ad gentes. Pozreli sme si mesto a stretli sa s Mauriziom, zodpovedným za misiu. V miestnosti diecézneho seminára sme slávili eucharistiu s rodinami na misii.

Celá eucharistia nám pripomenula koľko milosrdenstva mal Boh s nami, ako každý deň zabúdame, čo robil v našom živote a ako sa každý krát, ako svätý Tomáš potrebujeme dotýkať Ježišových rán, vidieť nejaké znamenie alebo zázraky. Po eucharistii sme večerali s Mauriziom a jeho rodinou, a pri výbornom jedle, sme mali možnosť rozprávať naše skúsenosti a aj počúvať tie ich.

Ale naša púť sa nekončila v Salzburgu. V nedeľu po ceste naspäť, sme sa zastavili v Göttweigu, tu sme obedovali a navštívili benediktínsky kláštor. Boh ľudí inšpiroval postaviť túto nádhernú stavbu. My často rozmýšľame o zlých veciach a zabúdame aké krásne sú Božie diela.