Začiatkom apríla, v týždni in albis, sa vo Svätej Zemi uskutočnila, dovoľujem si povedať, historická konvivencia: päťsto presbyterov zo seminárov Redemptoris Mater v Europe spolu s ich formátormi a itinerantmi jednotlivých národov. Bola to jedna z radu konvivencii, ktoré v tomto čase realizuje medzinárodný ekip zodpovedných za Cestu (teda Kiko, o. Mario, a Mária Ascension) s kňazmi formovanými v našich seminároch vo svete.

Medzi tento pozoruhodný zástup ľudí, v teraz od pútnikov vyľudnenej Svätej Zemi, sa započítali naši Marek, Peter a Lovro ako aj Raul, ktorý je na itinerancii ako člen ekipu pre Litvu, Lotyšsko a Bielorusko i Robert, ktorý je na itineracii v Izraeli.

Slová nestačia na vyjadrenie toho čo sme tam zažili. Okúzlila nás Svätá Zem so svojou úplne inou flórou a faunou, s blízkovýchodnou kultúrou, krásou architektúre Domusa Galilaeae, a naše očí boli zasiahnuté tými istými panorámami, ktorým sa tešil Pán Ježiš s jeho apoštolmi.

Ak sa vám to máli, poviem, že nám Boh podaroval obrovskú jednotu: 600 ľudí z nespočetných krajov a jeden Duch. Duch Vzkrieseného, ktorého očakávame v týchto päťdesiatych dňoch keď je zakázane postiť sa, smútiť, byť nespokojný a šomrať, sťažovať sa a lamentovať.

Kristus nás presvedčil, že sa pre nás vtelil, že okrem dejín spásy existuje aj geografia spásy, a to sme videli vryté do životov ľudí a do prachu Svätej zeme.